Keď vlani po skončení  súťaže opúšťali futbalisti Dukly druhú ligu, spolu so svojimi priateľmi a rovesníkmi sme si kládli  otázku: „Kto a kedy zastaví úpadok banskobystrického futbalu?“

Návrat našej Dukly do II. ligy

Pravdupovediac len ťažko sme si vedeli predstaviť, čo  všetko sa v bystrickom futbale udeje a  že po ročnom pôsobení sa opäť do druhej ligy vrátime. Dnes je to realita. Opäť sme druholigoví a opäť sa môžeme tešiť na stretnutia s bratislavským Interom či Petržalkou alebo s Prešovom. S družstvami s ktorými sme v najvyššej futbalovej súťaži odohrali veľa pekných a zaujímavých zápasov.

Vďaka za to patrí predovšetkým manažérovi MFK Dukla Milanovi Smädovi a ľuďom okolo neho. Trénerom, hráčom a celému realizačnému tímu, ktorí spolu a za podpory Mesta Banská Bystrica, menovite jeho primátora Jána Noska urobili ak nie zázrak, tak doslova nemožné a neočakávané. Priblížme si teraz účinkovanie nášho mužstva v tretej lige a vráťme sa spoločne spomienkami na treťoligové zápasy.

Bilancia zápasov  MFK Dukla v tretej lige

Pri pohľade na konečnú tabuľku tretej ligy  môžeme konštatovať, že z tridsiatich odohraných zápasov  Dukla 21  vyhrala,  6 remizovala a 3 prehrala  Najlepšími strelcami nášho mužstva boli Laksík so 17 a Snitka s 11 gólmi. Všetky treťoligové zápasy odohral  bez striedania, od prvej do poslednej minúty len  Gabriel Snitka a vo všetkých tridsiatich stretnutiach okrem neho nastúpil i Saša Savič.

Bodový náskok pred našim najväčším prenasledovateľom a konkurentom v boji o postup do druhej ligy Rimavskou Sobotou, ktorá skončila na druhom mieste, bol na konci súťaže 11 –  bodový. S obdržanými 18 gólmi  sme mali v tretej lige najlepšiu obranu a so strelenými 60   gólmi po hráčoch Rimavskej Soboty, ktorí nastrieľali 84 gólov a Liptovského Hrádku, ktorí zaťažili konto súperov 61 gólmi, sme mali tretí najproduktívnejší útok.

V našom mužstve sa v treťoligových zápasoch predstavilo celkom 26 hráčov. V priebehu sezóny z  mužstva  odišli Michal Bíreš, Peter Výlupok a Tomáš Martinec. Do mužstva prišli Marek Búry, Radoslav Ďanovský, Erik Gaško, Jakub Herich, Michal Kovanič a Niki Zumrovski. Okrem nich po jeseni prišiel i tréner Dušan Tóth a na miesto jeho asistenta zasadol dovtedajší tréner Norbert Juračka. Popri tých, ktorí v treťoligových zápasoch nastúpili, boli v mužstve ešte Július Nôta a  Patrik Klačan.

So štrnástimi treťoligovými súpermi  sme mali vo vzájomných zápasoch aktívnu  bilanciu. Len s jedným jediným mužstvom bude v historických análoch  zapísaný náš neúspech. Bolo to s futbalistami Oravského Veselého, na pôde ktorého sme prehrali 2:0 a na domácom ihrisku sme ich porazili najtesnejším rozdielom 1:0.

Okrem uvedeného zápasu sme prehrali v Kalinove  a Námestove. V pamäti fanúšikov nášho mužstva ostanú i zápasy, v ktorých sme  museli otáčať nepriaznivý vývoj stretnutia .Či to už bolo na domácej pôde proti Kalinovu, Lučencu a Rimavskej Sobote alebo v Žarnovici, kde sme ešte v 81. minúte  prehrávali jedna nula, aby sme si napokon po veľmi dobre zvládnutom závere zápasu odniesli víťazstvo 3:1.

Fanúšikovia

Ľudia, ktorí milujú futbal, na našich hráčov ani po zostupe do tretej ligy nezanevreli. Našich futbalistov chodili povzbudzovať nielen na domáce zápasy, ale i na ihriská súperov. Dôkazom toho  bolo už naše prvé stretnutie v Lučenci, kde mi členov Fan klubu nášho mužstva bolo úprimne ľúto. Na zápas meškali a dorazili naň  krátko pred skončením prvého polčasu, čím prišli o to najpodstatnejšie – góly. Napriek tomu potom vytrvalo našich futbalistov až do konca zápasu povzbudzovali.

Honor najaktívnejšieho a najvernejšieho fanúšika nášho mužstva patrí Ing. Jaroslavovi Šiškovi, ktorý ako jediný divák bol na všetkých treťoligových majstrovských stretnutiach nášho mužstva. Okrem neho ich všetky absolvovali manažér nášho mužstva Milan Smädo, tréner Norbert Juračka, hráči Savič, Snitka a Laksík.

Spolu s Jarom som chodieval  na zápasy našich chlapcov na ihriská súperov, ale v dôsledku zahraničnej cesty mi v celkovej bilancii chýbajú dva zápasy. Spolu s nami najčastejšie v  aute cestovali Miloš Targoš, Ľubo Janík a Jozef Mazár.

Medzi najaktívnejších banskobystrických fanúšikov ktorí chodili povzbudzovať našich chlapcov na súperove ihriská patrili Ján Dobrík a Patrícia Kusalová. Na ihriskách súperov sme  stretli tiež Pavla Knapka, Milana Špitolu, Dušana Hlavatého, Karola Strieža, Jara Šatáneka, Mariana Králika, Rastislava Šimeka, Milana Knoppa, pánov Solivaja mladšieho a Solivaja staršieho, Valentovcov – otca a syna, otca Drahoslava Ďanovského, rodičov Erika Gaška a ďalších.

Na zápasy chodievali  aj členovia nášho Fan klubu. Tí nám najviac chýbali v Oravskom Veselom, Námestove, Čadci, Krásne nad Kysucou, Tepličke nad Váhom. Zvláštne uznanie si zaslúži otec nášho hráča Martina Lukáča Jaromír, ktorý často v sprievode  dcér  a  manželky  bol na väčšine futbalových stretnutí nášho mužstva. Pretože na tieto zápasy pravidelne dochádzal z Prešova,  bol každý jeho zápas výjazdový.

Domáci diváci na ihriskách, kde sa naša Dukla predstavila, vo väčšine prípadov vystupovali veľmi slušne. S úctou  a rešpektom spomínali a hovorili viac o tradíciách či minulých úspechoch našich futbalistov, ako o ich momentálnej situácii a výkonnosti. S veľkou pokorou a rešpektom pristupovali k zápasu s nami fanúšikovia v Oravskom Veselom.

Pri predzápasových rozhovoroch s nami vyslovili želanie, ktoré vyzeralo skôr ako prosba: „Len nám nedajte viac ako šesť!” Po zápase pri našej prehre 2:0 fanúšikovia oboch táborov ostali veľmi prekvapení a zaskočení. Ale taký je futbal.

Negatívnu skúsenosť s fanúšikmi mám z Námestova. Už pred zápasom pri príchode niektorých fanúšikov na tribúnu som si všimol v ich rukách plné kartóny pív. Po ich konzumácii  sme boli svedkami niektorých  pokrikov a vyjadrení, ktoré na štadióny  nepatria.

Propagácia futbalu

Jednou z foriem propagácie futbalu je vydávanie bulletinu k príslušným futbalovým stretnutiam Väčšina  treťoligových mužstiev túto formu hlavne pre nedostatok finančných prostriedkov a kapacitné možnosti nevyužívala. Je dobre, že  MFK Dukla začal, i keď neskoršie po polovici súťaže, predsa len s vydávaním bulletinu pred domácimi zápasmi. Aj keď len v čierno – bielej verzii. Vo farebnej ho vydávali vo Fiľakove a  Martine.

Jednoznačne  najkrajší a obsahovo najpútavejší bol Fiľakovský gól. Fiľakovo si tohto roku pripomína 110. výročie založenia futbalu v tomto meste. V uvedenom spravodaji okrem predstavenia nášho mužstva a  rozhovorov s trénerom Juračkom i brankárom Krejčím, domácim trénerom Jánosom Víztelekim, hráčmi Knieževičom  a Rubintom, nechýbali ani farebné fotografie a predstavenie hráčov U-13 i ďalšie zaujímavosti.

Súčasťou Fiľakovského gólu  bol i anketový lístok pre určenie troch najlepších hráčov Fiľakova v stretnutí s našou Duklou. Na jeho druhej strane mali možnosť fanúšikovia prítomní na tomto zápase napísať svoje pripomienky. Fiľakovský gól a vstupenky na stretnutie boli  zlosovateľné . 11 cien podľa čísel Fiľakovského gólu a šesť cien pre majiteľov vstupeniek na stretnutie venovali miestni podnikatelia. Môže to byť  inšpiratívny návod pred druholigovými domácimi zápasmi i pre funkcionárov nášho mužstva.

Propagáciu futbalu na jednotlivých stretnutiach zabezpečovali i miestni hlásatelia. Vo väčšine prípadov starší skúsení ľudia s kultivovaným prejavom a dobrými futbalovými vedomosťami či prehľadom. V pätnástich prípadoch túto funkciu vykonávali muži. Jedine v Tepličke nad Váhom to bola mladá slečna.

V Oravskom Veselom a v stretnutí s Martinom v Žabokrekoch túto funkciu vykonávali riaditelia škôl. V niektorých prípadoch pri predstavovaní nášho mužstva vyzdvihli jeho úspechy a známe futbalové osobnosti ktoré v našom mužstve pôsobili či už ako hráči alebo tréneri. V zápasoch MFK Dukla na domácom ihrisku v Kremničke sa tejto úlohy dobre zhostil Peter Handlovský.

Bezpečnostné riziká a fanúšikovské neduhy

Organizátori domácich zápasov v snahe predísť možným konfliktom medzi fanúšikovskými tábormi, eliminovať a predísť  možným rizikám, pri ktorých by došlo k ohrozeniu zdravia alebo spáchaniu škody na majetku, takúto možnosť posudzovali už pred samotnými zápasmi. V prípade, ak sa domnievali, že situáciu s nasadením vlastných usporiadateľov nezvládnu, požiadali o pomoc príslušníkov či už miestnej, mestskej alebo štátnej polície.

Tak tomu bolo pri stretnutí s našim mužstvom okrem iných v Rimavskej Sobote, Liptovskom Hrádku, v Žabokrekoch pri stretnutí s Martinom, ale najmä v Kalinove. Toľko motorizovaných hliadok a policajných áut ako v Kalinove som pohromade ešte nevidel. Možno i vďaka nim sa počas zápasu žiadne negatívne udalosti nestali.

Pomerne veľké zastúpenie  usporiadateľov, mestských a štátnych policajtov bolo i na zápase  MFK Dukla v Liptovskom Hrádku. Pred skončením zápasu som sa s niektorými rozprával. Kladne hodnotili  vystupovanie našich fanúšikov, ktorí počas celého zápasu našich hráčov slušne a bez použitia dymovníc či pyrotechniky povzbudzovali. Veľmi dobre sa mi to počúvalo a bol som hrdý na našich fanúšikov. Za to si členovia nášho Fan klubu prítomní na tomto zápase zaslúžia uznanie, pochvalu a  poďakovanie. Bodaj by sa takéto ich počínanie prejavilo  aj na druholigových zápasoch v Banskej Bystrici.

Vtedy bez strachu a obáv by sa možno na Štiavničky vrátili  povzbudzovať našich hráčov i rodičia s deťmi. Kladne hodnotím i adekvátny zásah polície v Žabokrekoch, kde po upozornení našich fanúšikov (polčasové naháňanie domácich fanúšikov) po skončení zápasu len dozerali na ploche ihriska na bezpečnosť pri spoločných oslavách Fan klubu s našimi hráčmi, tešiacimi sa z víťazstva a postupu do druhej ligy.

Takmer bez prítomnosti príslušníkov polície odohrali futbalisti MFK Dukla svoje zápasy v Krásne nad Kysucou, Oravskom Veselom, Námestove, Liptovskej Štiavnici, Čadci a Tepličke nad Váhom. Všetky sa hrali slušne a  skončili  bez najmenších incidentov.

V zápasoch našej Dukly na domácom ihrisku  takéto opatrenia so  žiadosťou  o pomoc príslušníkov polície neboli potrebné. O  bezpečnosť na štadióne  sa spoľahlivo postarali domáci usporiadatelia spolu s bezpečnostným manažérom Jánom Ondriskom, ktorí museli v niekoľkých prípadoch zasahovať len pri hasení a odpratávaní dymovníc hodených smerom do ihriska. Práve  používaním dymovníc boli známi naši členovia Fan klubu.

Tento neduh sa  rozšíril aj na niektoré ďalšie treťoligové ihriská. Veľmi negatívnu skúsenosť mám predovšetkým zo  zápasu v Novej Bani, kde počas zápasu domáci fanúšikovia na jednej strane tribúny  a členovia nášho Fan klubu na strane druhej začali používať dymovnice tak, že prítomní diváci na tribúne mali veľké problémy s dýchaním a viditeľnosťou na plochu ihriska.

Ale tak ako v Novej Bani aj v Detve ani jedna z dymovníc nesmerovala na plochu ihriska. Uvedomiť by si to mali  členovia nášho Fan klubu, lebo  v druholigových zápasoch pri vhodení takýchto prostriedkov smerom do ihriska, keď čo i len  na tartanovú plochu, môžu ochudobniť pokladnicu nášho klubu o značné finančné prostriedky.

Emócie  k futbalu patria..Každý ich prejavuje inak. Je ale na každom z nás, aby  sme sa snažili udržať ich pod kontrolou, vždy sa správali slušne a dôstojne. Na ihriská rozhodne nepatria ani vulgárne nadávky, nemiestne pokrikovanie na hráčov a skandovanie typu „ŠK Slovan…….“ a podobne. Skôr by som uvítal rôzne slušné i recesistické pokriky  ako napríklad vo Fiľakove, kde nás vítali skandovaným pokrikom ”Vitajte v meste”.

Čo mi dali  výjazdy na futbalové stretnutia  našej Dukly

Mal som možnosť oboznámiť sa s futbalovou infraštruktúrou v našich mestách a dedinách, ktoré hrali tretiu ligu, spoznať pomery, v akých jednotlivé futbalové kolektívy pracovali. Presvedčil som sa o tom, že i tu pracujú vo futbale zanietení a oduševnení ľudia,  bez ktorých  by futbal nemohol existovať.

Stretol som sa s ľuďmi, ktorí futbalu venovali veľa svojej energie, voľného času a vlastných finančných prostriedkov. Mal som možnosť vidieť fanúšikov, ktorí i v prípade, že sa ich mužstvu nedarilo, nezatracovali ho, svojich hráčov povzbudzovali a podporu im aj verejne prejavovali. V niektorých pozápasových rozhovor s nami ich výkon  aj zápalisto a nekriticky obhajovali, niekde i zveličovali.

Pri návštevách jednotlivých zápasov som mal možnosť opäť vidieť i tých, ktorí pôsobili v našej Dukle. Či už v Oravskom Veselom Mareka Holého a Vlada  Škutu, v Žarnovici Milana Nemca a Romana Krivjančina, v Detve  Mário Michalíka, v Rimavskej Sobote  Eugena Bariho, v Liptovskej Štiavnici  futbalového rozhodcu Stanislava  Bombu, po zápase v Námestove  Rastislava Moresa. S niektorými z nich som sa mohol aj dlhšie porozprávať.

Silne na mňa zapôsobili ich spomienky na pôsobenie v našom kolektíve a nefalšované, úprimné  slová. poďakovania na adresu futbalových trénerov a ľudí, ktorí v tom čase v Banskej Bystrici vo futbale pracovali.

Ochudobnení o vyjadrenie bývalého hráča našej Dukly Rastislava Moresa, ktorý sa počas pôsobenia v holandskej Rode Kerkrade stal majstrom Holandska, hral proti mnohým významným futbalistom tej doby a tešil sa i z víťazstva nad slávnym Ajaxom Amsterdam, nebudú ani ďalší priaznivci futbalu. To, o čom nám hovoril pri spoločnom stretnutí v Oravskom Podzámku, si budú môcť prečítať v pripravovanej knihe Jozefa Mazára „Futbaloví anjeli a démoni“, ktorá bude pokrstená pri príležitosti 25.ročníka Venglošovho pohára  v decembri  tohto roku v Športovej hale na banskobystrických Štiavničkách.

Dovtedy však ešte banskobystrických futbalových fanúšikov čaká na Štiavničkách niekoľko verím že dobrých a zaujímavých druholigových zápasov, v ktorých budú mať možnosť našim hráčom vyjadriť svoju podporu a povzbudiť ich.