Športová žurnalistika súčasnosti by podľa mojej skromnej mienky a dlhoročných skúseností mala pomáhať spoločnosti lepšie si v súvislostiach konkrétneho života spravovať vedomosti, aby sa potom spoločnosť mohla lepšie spravovať sama.

Toto potvrdzujú viaceré osobnosti svetovej žurnalistiky, čím mi pripomínajú moje žurnalistické návraty k vysokoškolským štúdiám, keď sa vyžadovala práca eléva v médiách so skúsenými žurnalistickými bardmi.

O digitálnych médiách v našich zemepisných šírkach nebolo v mojich elévskych novinárskych časoch, keď sme žurnalisticky dozrievali pri takých novinárskych veličinách akými nesporne boli páni Karol Polák, Gabo Zelenay, Oskar Mana, Rudolf Galo, Igor Mráz, Jozef Kšiňan, z regionálnych periodík trebárs Jozef Kuchár či Tomáš Sabovík zďaleka v takej šírke ani chýru ani slychu. Nosilo sa však jedno – úzke prepájanie teórie s praxou. Aj tou žurnalistickou športovou.

Keď som v sobotu na pravé poludnie 9. júna toho roku v kruhu pre mňa významných trénerských osobností futbalovej mlade (Peter Benedik, Štefan Rusnák, Jozef Vernerec, Jozef Slobodník, Marián Strelec, Norbert Dikacz, Ján Roháč a ďalší ) mal možnosť sledovať futbalové súboje nadstavbovej žiackej ligy stred – východ MFK Dukla Banská Bystrica – FK Poprad v kategóriách U15 a U14, všimol som si pri čiare prácu mladého fotografa. Prihovoril som sa mu.

Žiak Základnej školy Trieda SNP 20 v Banskej Bystrici, Samo Teluch, zanietene skúmal s fotoaparátom v ruke atraktivitu futbalových momentov spomínaných zápasov, preto som ho poprosil o obrázky. Bol ústretový. Večer som videl na obrazovke svojho počítača ich nezastupiteľnú kvalitu a konfrontoval som zábery s momentkami, ktoré popisovali podaktorí zo spomenutých trénerov.

Nebudem ich zámerne v tejto chvíli opakovať. Skôr znova po čase skonštatujem, že tak športoví fotoreportéri ako i ostatní športoví novinári majú s príchodom digitálnych médií nové možnosti a nástroje, ako  realizovať prepojenie teórie s praxou prostredníctvom osvojovania si úplne nových zručností a návykov.

Na prípade tvorivo konajúceho Sama Telucha, mimochodom hráča B – kolektívu MFK Dukla v kategórii U15, sa dá odčítať tiež sčasti  odpovedať na kľúčovú otázku, ktorá pred športovou žurnalistikou v súčasnosti stojí: akú hodnotu chcú priniesť do nekonečného prúdu informácií, ktorému všetci aj vo futbale detí a mládeže, ale aj v iných kategóriách, čelíme? Pretože vytvárať ďalší a ďalší obsah nestačí, toho je už aj tak dosť.

Športové médiá, futbal nevynímajúc, musia začať nachádzať riešenia, ktoré umožnia  zdieľať informácie medzi sebou. Musia čitateľovi pomáhať napĺňať nie len ich informačné potreby, ale aj motivačné, výchovné, didaktické a pedagogické a učiť deti, ich rodičov, rešpektujúc odborné zásady kvalitných trénerov a pedagógov ako to môžu nabudúce urobiť sami. Musia pomáhať v tomto prípade futbalovej spoločnosti organizovať vedomosti tak, aby sa potom mohla organizovať sama.

Na túto tému sme sa v prítomnosti iných rozprávali už dávnejšie dokonca s riaditeľkou spomínanej školy, ktorú Samo Teluch navštevuje, PaedDr. Jaroslavou Bukovou počas návštevy a metodicko – didaktických informácií z jej výučby v Starej škole na Španej Doline pri Banskej Bystrici.

Keď sme na sklonku minulého týždňa, tesne po našom medzištátnom zápase Slovensko – Maroko navštívili Marketing s.r.o. Slovenského futbalového zväzu a rozprávali sa tam s jeho výkonným riaditeľom Ing. Jaroslavom Šišolákom, zhodli sme sa, že ak aj fotografiou, konkrétnou, dotvorenou kvalitnou publicistikou budeme ústretovejší k jednotlivcom, tak im budeme prinášať aj väčšiu  hodnotu. Zážitkovú, vzdelávaciu, výchovnú a to môže byť cesta prežitiu média samotného a úspechu vo futbalovej praxi s deťmi a mládežou.

Áno, samozrejme, budeme naďalej vyrábať obsah aj prostredníctvom zápasových štatistík. Avšak  nie ako konečného produktu. Je to len jeden nástroj, ktorý sa dá používať, aby sme informovali čitateľské komunity a ich členov.

Keď som hľadel na dodané výpovedné fotografie (sú súčasťou komentára – pozn. autora) a dotvoril som ich publicistikou z uvedených zápasov, opýtal som sa sám seba – sme na to pripravení? Môžeme dávať dohromady anonymných používateľov v prospech zvyšovania kvality?

Načrtnuté odbornejšie smerníky ciest ako budovať vzťah a odborné prepojenie fanúšika s futbalistom, trénerom, futbalovým rozhodcom ( mimochodom, páni z komisie rozhodcov, ten rozhodca ktorý bol v úlohe hlavného v stretnutí Dukla – Poprad U14 mal pohyblivosť na bode mrazu, hoci teplota vzduchu bola vysoko nad normálom, aj preto bolo dosť sporov s jeho verdiktmi z oboch strán, lebo nebol blízko pri akciách  – pozn. autora článku ) hlavne však s čitateľom so zdravým zacielením reklamy pre futbalové i ľudské dobro?

Čo keby sme sebaštúdiom, sebazdokonaľovaním svojej vlastnej profesionálnej kvality začali lepšie cieliť obsah a služby, ktoré hlavne samotným deťom ale i ostatným pri futbale zainteresovaným pomôžu viac v ich každodennom živote, v štúdiu či práci?

Samozrejme, že netreba pritom zabúdať na transparentnosť. Ľudia samotní by mali vedieť, aké dáta o nich médiá zbierajú, načo im slúžia a ako z ich poskytnutia môžu ťažiť? Ukazuje sa, totiž, že zákon prijatý Európskym parlamentom pre propagáciu futbalu a športu detí, ktorý som okrajovo na viacerých portáloch (Bystricoviny.sk, Športlandia.sk a iné) po konzultáciách s odborníkmi, svojim hľadaním súvislostí zdravého života v propagácii športu detí pranieroval verejne veľmi okrajovo publicistikou hokejových ratolestí, je potrebné tiež výkladovo, širokospektrálne aj našimi poslancami v Europarlamente pre našu slovenskú aj futbalovú verejnosť čo najskôr odborne, vecne a konkrétne odprezentovať.

Nie len bezhlavo prijať a tvrdo, so všetkou škodlivosťou či nefunkčným výkladom nariadiť. Ak sa ako autor mýlim, znovu zdôrazňujem, že takým hľadaním súvislostí skutočnej potreby a pravdy, napíšem tvorcom spomenutého zákona okamžite ospravedlnenie.