Jozef Mazár: Praxou zakódované tréningové futbalové praktiky

Komentár
1 /

Zámer banskobystrickej mestskej samosprávy vybudovať v Radvani Mestský mládežnícky štadión a stretnutie s trénermi na žiackom futbalovom turnaji podnietili publicistu Jozefa Mazára napísať komentár venovaný situácii vo výchove  mladých futbalových talentov na Slovensku i v Banskej Bystrici.

Mládežnícky futbal

Rád čítam o futbale rôzne články. Tie, ktoré sa dotýkajú futbalu detí a mládeže čítam najradšej. Preto, lebo vo svojom vnútri ctím v praxi používanú definíciu tých, ktorí tvrdia, že najdôležitejšou základňou futbalovej pyramídy je futbal detí a mládeže. Počínajúc futbalovými prípravkami. 

Okrem toho rád aj publicisticky v rôznych obmenách sa pokúšam prinášať príspevky o tých, ktorí nielen zdôrazňujú na verejnosti, že je potrebné aj publicisticky si všímať futbalové školy, akadémie, kde a ako vychovávajú v súčasnosti svoje futbalové talenty, ale s tými najmenšími talentami systémovo a systematicky dlhodobo pracujú.

Súhlasím aj s tými, ktorí tvrdia, že je dôležité  prinášať publicistiku o klubových infraštruktúrach zameraných na futbal malých detí, mládeže vôbec a o prístupe do futbalu detí zainteresovaných z pohľadu ku všetkým pracovným povinnostiam tých, ktorí sa na futbalovom raste mladých futbalistov, počínajúc prípravkami, podieľajú.

Život mi dovolil spoznávať prácu s deťmi a mládežou už v čase, keď európskemu futbalu pripravovali skvelí tréneri hráčov typu Pavla Nedvěda , Milana Baroša, Luboša Kubíka, Václava Nemečka, Petra Dubovského, Ľubomíra Moravčíka, Mareka Penksu, Karola Praženicu,Vratislava Greška a ďalších, len z priestorových dôvodov nespomenutých.

Mená trénerov Jardu Gurtlera z Ostravy, Františka Haraštu z Brna, Ladislava Škorpila z Hradca Králové, Pepu Žalúdeka z Plzne, v súvislosti so spomenutou vekovou kategóriou na Slovensku to boli najmä Peter Majer z Prešova, Ivan Hrdlička zo Slovana Bratislava, Ján Gajdoš z Košíc, Milan Lešický z Nitry a Peter Benedik z Dukly Banská Bystrica, obleteli futbalovú Európu.

Starostlivosť o mladé futbalové talenty

Počas víkendu som bol na jednom detskom turnaji mladších žiakov v Košiciach. Okrem iného ma potešilo, že som tam videl sledovať jednotlivé stretnutia bývalého dlhoročného sekretára Československého futbalového zväzu a neskôr i Česko – moravského futbalového zväzu Františka Sahuľu, ale aj dlhoročného skúseného funkcionára futbalu z Trebišova Jána Balucha, ktorý bol určitý čas aj zastupujúcim podpredsedom Slovenského futbalového zväzu, bývalých úspešných reprezentantov Československa, neskôr Slovenskej republiky Vladimíra Janočka či Miroslava Soviča a ďalších s ich odbornými komentármi.

Nezáleží, ktorý z nich čo povedal, ale takmer všetci sa zhodli, že je našou povinnosťou starať sa o futbalové deti, mládež, investovať do ľudského kapitálu budúcich generácií. Do ich vzdelávania, výchovy a vzájomnej súčinnosti prostredníctvom účinnej a otvorenej komunikácie.

Každé nedostatočné a neodborné investovanie je predovšetkým v medzinárodnom merítku odrazom neskoršej nekvalitnej produktivity a neúspešnosti. Za popularitu futbalu detí a mládeže po športovej stránke, obchodnej, marketingovej i publicistickej a zábavnej sú zodpovední znova len ľudia, počínajúc na najvyšších poschodiach slovenského futbalu. Ľudia konkrétni so všetkými prednosťami a nedostatkami.

 Atraktívnosť futbalu detí potrebuje zvlášť atraktívne obaly, slogany a marketingové nástroje. Rovnako postupy a formy, ktoré podporujú predaj futbalových služieb aj pre deti. Nové vízie a scenáre na úrovni futbalových prípraviek a mládeže sú vo vyspelých futbalových krajinách ďaleko pred tými našimi. U nás je zatiaľ z tejto oblasti najznámejší predaj mladých, talentovaných chlapcov, sotva začínajúcich futbalovo zrieť, do zahraničia!

Peter Benedik

Páčil sa mi tam zvlášť postreh skúseného trénera Petra Benedika, ktorý dosť hlasno povedal, asi vedel prečo, že poslaním práce každého trénera s dieťaťom je získať ho pre filozofiu futbalovej hry, pre radosť z pohybu, pre futbalovú vieru vo svoj talent a jeho zdokonaľovanie. Keď toto povedal, začalo sa v kuloároch dosť živo medzi viacerými diskutovať o tajomstve úspechov jeho banskobystrickej futbalovej školy.

Podaktorí tvrdili, že si ju priniesol pod Urpín z Košíc, iní zase, že tú košickú, technickú obohatil o úžasnú osobnú zodpovednosť obohacovanú sústavným samoštúdiom v dlhodobom trénerskom horizonte pri výchove každého jednotlivca.

Prečo to píšem? So záujmom som si prečítal o zámere vybudovať v Banskej Bystrici v Radvani nový stánok pre futbal detí a mládeže. Osobne oceňujem túto iniciatívu zainteresovaných, ale jedným dychom dodávam, viac musíme propagovať spôsoby a tajomstvá úspešnej futbalovej školy tohto trénerského futbalového mága s deťmi.

Kto dokonale pozná tieto spôsoby musí súhlasiť, že patril medzi tých, ktorí vedeli vytipovať talent, dôsledne ho cibrili nielen prostredníctvom bežných tréningov, ale hlavne individuálnym spôsobom. Tie individuálne tréningy zvolával po telefóne aj 2 – 3 krát do týždňa.

Známe boli jeho rodičovské združenia, ktorých sa zúčastňoval celý jeho realizačný tím, teda hlavný tréner, jeho asistent, lekár, psychológ, vedúci družstva a ak bolo potrebné aj riaditeľ školy na triednom rodičovskom združení nechýbal. Páni Žufa, Urbáni, Sabol, Takáč, Chochlík, Zvalo i ďalší to iste potvrdia.

Marek Penksa

Už som sa raz v jednej televízii vyjadril, že pre mňa bol futbalovým talentom, ktorého som dlhodobo na pyramíde futbalového rastu v Dukle Banská Bystrica sledoval od 12 – ročného dieťaťa Marek Penksa.

 Málokto vie, že tento chlapec, mimochodom už vo svojich 16 rokoch majster Európy v kategórii dorastu, kde ho vyhodnotili za najlepšieho hráča finálového turnaja v nemeckom Erfurte, trénoval aj potajomky. Raz mi prezradil: „Pred európskym šampionátom som pravidelne behával na trase Banská Bystrica – Zvolen, kde som stretával atletickú chôdzu trénovať olympijského víťaza Jožka Pribilinca. Obdivoval som ho. Samozrejme, že som nikdy neužíval ani dnes neužívam alkoholické nápoje, ja som v živote nebol opitý, nefajčil som, ani nefajčím. Dnes mám 45 rokov a stále hrám aktívne futbal.  Úžasne som túžil a chcel, aj som pre to všetko urobil, aby som rozvíjal talent.“

Ak človek počuje z jeho úst také slová, potom ho nemôže prekvapiť, že na výborne obsadenom turnaji starších dorastencov v nemeckom Ostrachu ho už ako 14 – ročného a potom o rok znova vyhlásili za najlepšieho hráča tohto atraktívneho podujatia. Dnes prevzal Marek Penksa tréningy futbalovej prípravky Dukly. Prevzal trénovať malé futbalové ratolesti, ktoré neprekročili 9 ročnú hranicu svojho veku.

Kladiem si otázku: má čo odovzdať z pohľadov, ktoré skloňovali na turnaji v Košiciach skúsenejší, v úvode tohto článku spomenutí, pri sledovaní futbalových výkonov na turnaji hrajúcich ratolestí?

Osobne sa domnievam, ak sa mu podarí aspoň jedno, odovzdať im reč svojho srdca ľúbiť futbal prostredníctvom tvrdej driny, ktorú mu ordinoval v mladosti tréner Benedik  a k tomu pridá bohaté futbalové skúsenosti získavané roky v zahraničných ligách Nemecka, Rakúska, Maďarska a Poľska, kde sa podieľal svojimi výkonmi na vybojovaní  viacerých  titulov majstra krajiny, v ktorej pôsobil, každý hráč z jeho prípravky sa má na čo tešiť a byť hrdý, že práve jeho trénuje!

Videl som viackrát Mareka Penksu v tréningovej práci s deťmi. Futbalový praktik, stále kúzelník s loptou na pohľadanie, okrem toho ľúbivý bavič detí náročnou, ale hernou metódou tréningu. Keď som mu to povedal, zareagoval: „Práve teraz sa snažím štúdiom trénerstva hľadať prostredníctvom teoreticky zdatnejších učiteľov teoretické zákonitosti pre moju, nebojím sa verejne povedať, bohatú praktickú futbalovú školu.“

 Nuž aj z toho dôvodu dávam tieto riadky do pozornosti banskobystrického futbalového diváka, ktorý verí na znovuzrodenie úspechov futbalu detí a mládeže tak, aby sa premietli v čo najkratšom čase do úspechov dospelých pod zvučným logom Dukla.

 

Autor: Jozef Mazár, Foto: ilustračné