Jozef Mazár: Nezáleží len na rodine a vychovávateľoch, ale aj na meste, obci…

Komentár
4 /

Život detí pri športe sledujem dlhodobo. Na aktívny pohyb detí sa pozerám z dvoch zorných uhlov – prostredníctvom aktivít v rodinách, v centrách voľného času pre deti a mládež, tiež prostredníctvom športovej klubovej činnosti.

Práca s deťmi

Vždy sa snažím nemiešať pri porovnávaní hrušky s jablkami. Preto na činnosť detí prostredníctvom futbalu v centrách voľného času pozerám ako na masovú aktivitu, všímam si schopnosti pedagógov, vedúcich krúžkov aké majstrovstvo používajú a ovládajú, aby deti motivovali pre futbal, pohyb vôbec.

Na prácu s malými deťmi vo futbalových kluboch mám iný meter. Sledujem ako tréneri ovládajú to najzákladnejšie, čo by mali deti vo futbalovej prípravke naučiť a ako k tomu pristupujú. Viem, že som neobjavil Ameriku. Pri deťoch pracujú tréneri schopní i neschopní.

Takí, ktorí vedia vlastnou ukážkou správne metodicky i didakticky učiť dieťa prvému dotyku s loptou, ale aj tých druhých, ktorí síce kričia, nadávajú, ale k ukážke sa nemajú, lebo metodiku nácviku neovládajú, mnohí z nich vlastnia aj papiere o trénerskej schopnosti, ale to čo deťom musia ukážkou vštepovať už od ranného futbalového detstva robia ukazujú deťom úplne zle.

Deti chodia trénovať, aby sa zdokonaľovali. Ako potom ako môžu trénovať abecedu futbalu deti, keď nemajú človeka, ktorý by ich tomu učil systémovo a systematicky. Je tu aj ďalší problém. Nie všetky deti sú rovnako šikovné. Nebolo by správne, ak by tréner zavrhol prácu, hlavne individuálnu s tými, ktorí sú šikovní menej, no rovnako tí šikovnejší nemôžu a nesmú doplácať na to, aby tiež nešli svojimi výkonmi ešte ďalej a rýchlejšie. Tu narážam nie len na kumšt trénera, jeho praktické skúsenosti, ale aj na funkcionárske slabiny. V mnohých kluboch kričia funkcionári, že sa o deti starajú.

Tréningové možnosti

Priestory na futbalové tréningy pre malé deti však vybavia v mizerne. V mnohých prípadoch, napríklad v zime, spravidla jednu hodinu pre 20 a viac detí. A ty, tréner, staraj sa! Pritom sa aj starosta či primátor obce verejne mnoho raz neprávom hrdia, ako pomáhajú športu, futbalu detí zvlášť.

Chápem takú prezentáciu a nechcem kritizovať tých, ktorí sú v tomto systéme iní, lebo aj takí existujú. Poznáme všetci, volič, rodič spravidla na takú verejnú prezentáciu primátora, starostu počuje, lebo vie, že mu jeho dieťa na tie tréningy chodí. Nepozná však zväčša tie súvislosti, ktoré sa tu snažím nadhadzovať.

Vôbec zatiaľ nechcem písať o konkurencii kvality tréningovej práce v jednotlivých kluboch. Veď len v stredoslovenskom regióne je rozdielna  napríklad v kategórii deväťročných detí úžasne. Talentované deti majú v Rimavskej Sobote, vo Zvolene, v Lučenci, Detve, Žiari nad Hronom, Liptovskom Hrádku, Liptovskom Mikuláši, Podbrezovej, Žiline, Dudinciach,. Hrušove, Fiľakove, Kalinove i v ďalších nemenovaných mestách a obciach, ale ak sa opýtam starostov či primátorov v nich ako poznajú systém a kvalitu práce s nimi, spravidla používajú v odpovediach iba frázy i výhovorky na mediálnu komunikáciu v tomto smere.

Viem, majú iné starosti, ale vo svojich kolektívoch a na úradoch platia ľudí z daní všetkých zamestnaných za to, aby im podávali pravdivú a fundovanú informáciu z oblasti práce s deťmi na rôznych úrovniach. Pravdivú, odborne podloženú. Obce a mestá zaplatili a platia za internetové portály dosť peňazí, ale o práci s deťmi na internetových portáloch diskusia s odborníkmi o práci s deťmi chýba. A to nemám teraz na mysli len futbal. Zdravie však isto!

Riadenie mládežníckeho futbalu

Ale, aby som neodbočoval. Futbal riadia zväzy. Zo štátnej pokladne dostáva ten najväčší na svoju činnosť v Slovenskej republike nemálo peňazí. Neviem pochopiť, že napríklad stretnutia detí, aj tie v nadstavbovej časti, keď sa postupuje do záverečných súťaží o majstra republiky, často rozhodujú dvaja rozhodcovia (mnoho razy nekvalitne) alebo aj laici. Nedávno právom hromžili rodičia za bariérami, keď videli v Banskej Bystrici rozhodovať súboje detí rodiča, dokonca bez rozhodcovskej píšťalky. Nepíšem o tom, že futbalové pravidlá mu boli úplne cudzie.

Všetko riadky na prvý pohľad jednoduché, ale ich obsah upozorňuje mnohých, že na riešenie potrebné. Nie som futbalový lumen, dovolím si však tvrdiť, že súvislosti vo futbale a živote medzi tými najmenšími poznám z praktického hľadiska lepšie ako mnohí generáli zo slovenského futbalu na tých najvyšších poschodiach. Píšem o nich preto, lebo je o nich verejne v širších súvislostiach a hlavne konkrétne, každý deň prípad od prípadu diskutovať na každom stupni a hlavne odstraňovať dlhé roky neriešené problémy, z ktorých som íverovite spomenul tie z kategórie základných, viac ako potrebné.

Mladé talenty

Viete čo ma motivovalo? Pozeral som sa na tréningy a zápasy 9 – ročných detí Mareka Kočvaru, Petra Krnáča, Davida Jančiara, Filipa Ocela, Branislava Barinu, Dominika Nociara, Tomáša Auxta, Martina Debnára, Milana Kmeťa, Marca Penksu, Filipa Zlievského, Jakuba Holeka, Adriána Gábriša, Patrika Gorenčiho, Fedora Bednarčíka, ale aj stovky ďalších z iných klubových dresov a v iných mestách či obciach.

Nie len na tých v dresoch MFK Dukla v Banskej Bystrici. Súhlasím a som realista. Nie všetky deti môžu ísť na kvalitné kempy špičkových trénerov zo špičkových svetových klubov, so svojim špičkovým trénerom. Tí, ktorí tam boli, mám na mysli deti, videli, prežili i poplakali si, ako zaostávajú už v detskej kategórii za najlepšími.

A píšem to aj preto, že si pamätám, keď sa z tých krajín učili chodiť metodike tréningov i systému práce s deťmi a mládežou vo futbale v čase, keď sme boli strieborní na MS dospelých, strieborní  a zlatí na OH, keď sme mali majstrov Európy medzi seniormi, ale aj 16 – ročnými a mohol by som používať aj iné argumenty z bohatej histórie kvalitnej trénersko –vzdelávaco – výchovnej práce s našimi deťmi, aby sa raz stali špičkovými svetovými futbalistami, hrali krásny futbal na najprestížnejších trávnikoch sveta so špičkovými klubmi i protihráčmi v detstve jednoduchí chlapci z československých miest a dedín.

Vtedy neplatili výhovorky reprezentačných trénerov typu, že nám chýbajú individuality, lebo si ich tréneri a kluby dokázali za oveľa ekonomicky ťažších podmienok, ale v systémovej práci vychovať a cibriť ich futbalové majstrovstvo.

Sú to aj riadky mojej verejnej odozvy všetkým, ktorí mi píšete a aj verejne sa vyjadrujete o problémoch športu detí a mládeže v Slovenskej republike trebárs aj na tých portáloch, kde sa príspevky o športe a živote detí objavujú. Sám ich najčastejšie uverejňujem najmä na portáloch Športlandia.sk a www.bystricoviny.sk.

Autor: Jozef Mazár, Foto: Ján Miškovič