V jednote je sila, obzvlášť to platí v Banskobystrickom kraji

Komentár
11 /

Lunter a spol.

V našich končinách nie je obvyklé, aby sa politici z opačných táborov spájali bez politických obchodov jednoducho pre správnu vec. To sa práve stalo v Banskobystrickom kraji a môže si kto chce hovoriť čo chce, vzdanie sa silných kandidátov v prospech najsilnejšieho, ktorý má najväčšie šance poraziť Kotlebu v novembrových voľbách, možno označiť za prelomový krok v politických dejinách  nášho regiónu.

Iste, iba samotný tento akt ešte nevyhrá Jánovi Lunterovi voľby, ale počin Martina Klusa a Stanislava Mičeva výrazne posilnil jeho šance byť úspešným. Je trochu trápne počúvať od starostu obce, ktorý najskôr chcel, potom nechcel a zasa chcel kandidovať, že dal hlas Stanislavovi Mičevovi, aby ho po 24 hodinách vzal späť, lebo on chce demokratické voľby.

Rovnako ako hlas mestského poslanca, ktorý si vzal do hlavy, že keď osobne prejde všetkých 516 obcí v našom kraji, županské kreslo má vo vrecku. Neverí prieskumom verejnej mienky, dokonca ani tým, na ktorých zadaní sa podieľal. Chce, aby Kotleba skončil demokraticky a nie po dohode politikov a marketérov.

Od  trojpercentného kandidáta nedávno sediaceho za okrúhlym stolom „dohody“ vskutku silné, ale bezobsažné slová. Zdá sa, že pri budovaní si politickej kariéry na komunálnej úrovni prestupom do regionálnej ligy nechápe, o čo tu ide a že to už vonkoncom nie je o osobných politických ambíciách či kariére. No a prednosta mestského úradu z neďalekého okresného mesta zatiaľ mlčí.

Neobstoja celkom  ani výhovorky, že zmena dvojkolovej voľby županov na jednokolovú, ako sa volia napríklad už roky primátori a starostovia, nebola demokratická. Veď nebyť Kotlebu v našom kraji, tak by to nikomu nevadilo. Pravdou je iba to, že v súboji s ním de facto preskakujeme predchádzajúce prvé kolo a ideme rovno do finále. A tomu treba prispôsobiť volebnú taktiku a stratégiu. Aspoň rozumní politici to tak robia.

Ono nie je jednoduché  predčasne odísť z boja a vypočuť hlas rozumu, keď ste do kampane investovali značné finančné prostriedky a množstvo energie. O to viac sa cenia kroky Klusa a Mičeva, čo rezonovalo aj v sobotu na antifašistickom pochode zväčša mladých ľudí v Banskej Bystrici. To vzbudzuje optimizmus, ale nesmie byť prehnaný.

Áno, mnohým voličom zmeny sa zúžila možnosť voľby, ale keď po štyroch rokoch Kotlebu je niekto schopný verejne vyhlásiť, že teraz nemá koho voliť  či dokonca z protestu opäť dá hlas Kotlebovi, to sa už nedá ani komentovať. Azda iba s poznámkou, že keď už chcú takýto ľudia voliť zodpovedného politika, mali by sa správať takisto zodpovedne (pokiaľ sú toho schopní).

Teraz nastáva rozhodujúca časť volebnej kampane, keď hlavní súperi budú motivovať svoje voličské základne, aby prišli k volebným urnám a dali im svoj hlas. Kto bude schopný osloviť viac voličov, tak vyhrá. Dnes to nemá isté Kotleba, ale ani Lunter.

Počet „utajených“ Kotlebových voličov a aktívnych facebookových bojovníkov „otravujúcich“ sociálne siete  môže ešte narásť, ale po spojení voličskej sily základní  Klus + Mičev + Lunter (aj keď nie na 100 percent)  platí to isté aj pre najsilnejšieho demokratického kandidáta.

Mimochodom ukázalo sa to v septembrových prieskumoch verejnej mienky, v ktorých pri stagnácii Kotlebových percent výrazne narástla voličská podpora Jána Luntera potom, ako ho podporila najsilnejšia politická strana s najväčšou voličskou základňou SMER-SD spolu s Mostom-Híd a ďalšími. A zrejme aj to, že voliči zmeny, vidiac nerozhodnosť kandidátov sľubujúcich výber najsilnejšieho z nich, sa radšej priklonili k stabilite názorov.

V každom prípade spojenie demokratických síl v prospech Jána Lunera vyvoláva sympatie ľudí nielen v našom kraji, ale na celom Slovensku, ktoré bude so záujmom očakávať, ako to dopadne v Banskobystrickom samosprávnom kraji.

A netreba zabúdať, že okrem predsedu BBSK sa volia aj poslanci. Na každý z ôsmich poslaneckých mandátov v našom okrese resp. volebnom obvode Banská  Bystrica pripadá 10 kandidátov, ktorí sa volia väčšinovým systémom. Ich kampaň je už tiež v plnom prúde, takže regionálnej politiky v rôznych formách si užijeme počas celého októbra až až. To rozhodujúce však príde 4. novembra.  

 

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné