Nedeľné Potulky mestom 15. októbra: Reformácia – 500 rokov od jej začiatku

História
0 /

V nedeľu 15. októbra  o 14:00 hod. začínajú októbrové Potulky mestom pri Mariánskom stĺpe na banskobystrickom Námestí SNP s  Máriou Martiniovou. Témou je 500 rokov reformácie.

Októbrové Potulky mestom

Na októbrových Potulkách mestom sa prenesieme v čase o 500 rokov, aby sme spoznali dôvody začatia reformácie, aký vplyv mala na vývoj dejín v Európe a ako zasiahla Banskú Bystricu. Poplatok je 2 €, deti do 12 rokov v sprievode rodičov majú  bezplatný vstup.

V tomto roku slávi približne 800 miliónov kresťanov na celom svete päťstoročné jubileu reformácie Martina Luthera  /1483-1546/ 31.októbra 1517 pribil podľa legendy nemecký augustiniánsky mních 95 téz reformy vtedajšej Cirkvi na bránu zámockého kostola vo Wittenbergu.

500 rokov reformácie sú však aj päťstoročnými dejinami ľudskej slobody. Vychádzajúc z myšlienok humanizmu 15. a 16. storočia mohla sa vyvinúť nielen reformácia Martina Luthera, ale aj myšlienky osvietenstva až po naše dnešné chápanie civilizácie a demokracie.

Lutherova reformácia

Zapísala nezmazateľnými literami do dejín nielen cirkvi, ale aj celého ľudstva. Predstavuje totiž duchovné hnutie, ktoré svojím obsahom zanechalo stopy nielen na náboženskom, ale aj na kultúrnom, sociálnom a politickom živote Európy a čiastočne aj iných svetadielov. Prirodzene, že aj po odstupe času sa verní potomkovia vďačne zamýšľajú a vďačne hodnotia toto dielo a uvažujú nad odkazom, ktorý z tohto diela aj pre nich vyplýva.

Takéto načúvanie veľkému odkazu predkov sa javí ako opodstatnená morálna povinnosť najmä pri významných jubileách, ktoré pripomínajú ich život, dielo a ich odkaz. A takýmto jubileom pre nás je 500. výročie reformácie stredovekej cirkvi, ktoré začal Dr. Martin Luther.

Skazenosť stredovekej cirkvi

Predstavuje predovšetkým vypísanie odpustkov pápežom Levom X. Toto bolo bezprostredným podnetom pre Lutherovo hrdinské vystúpenie v záujme obnovy stredovekej cirkvi v hlave a údoch, ale najmä uverejnenie jeho 95 téz pribitím na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu 31. októbra 1517 našlo veľkú ozvenu v jeho krajine, ale aj v celej Európe. Luther nebojácne odsúdil predávanie odpustkov a ukázal smer, ktorý má cirkev nastúpiť, ak chce byť cirkvou Ježiša Krista.

Meno jednoduchého, a predsa nebojácneho augustiniánskeho mnícha Martina Luthera, jeho na Písme Svätom založené nebojácne vyznávanie Ježiša Krista ako Spasiteľa na ríšskom sneme vo Wormsi, ako aj celá jeho činnosť ako profesora svätej teológie a hlboko veriaceho vykladača všetkých kníh Biblie prenikli celou Európou a dostali sa aj do východoeurópskeho priestoru, to znamená aj do vtedajšieho Uhorska, teda aj dnešného Slovenska, do vlasti našich predkov.

Reformačné dielo Martina Luthera

Nebolo len povrchne známe, ale zapustilo hlboké korene a bolo s nadšením prijímané. Jeho vystúpenie proti bludom stredovekej cirkvi a za obnovu cirkvi Ježiša Krista treba chápať ako prejav poslušnosti viery slovu živého Boha.

Luther vedel, že slovo Božie platí cirkvi naplno, že patrí k jej podstate. K tomuto poznaniu dospel Luther, keď správne pochopil Písmo sväté, keď našiel jeho stredobod, totiž Krista – Toho, v ktorom je stelesnený sám večný Boh. Toto poznanie ho viedlo k poznaniu: Jedine Kristus (solus Christus), jedine milosť (sola gratia), jedine viera (sola fide).

Toto vyznanie poznáme ako ospravedlnenie hriešnika pred Bohom, ktoré je obsahom 4. článku Augsburského vyznania, je známe tiež ako materiálny princíp Lutherovej reformácie, je článkom, na ktorom cirkev stojí a bez ktorého padá.

plagat potulky mestom

 

Autor: (dem), Foto: ilustračné