Hrob Jána Bottu sa konečne dočkal dôstojnej podoby!

História
1 /

hrob jana bottu

Banskobystrický evanjelický cintorín v Lazovnej ulici je známy ako jedinečné pietne miesto posledného odpočinku významných osobností, pôsobiacich v celoslovenských či regionálnych dejinách.

Popri Viliamovi Figušovi Bystrom, Terézii Vansovej, Martinovi Rázusovi, Alexandrovi Matuškovi, Jánovi Bakossovi a mnohých ďalších môžeme tu nájsť aj hrob veľkého štúrovského básnika Jána Bottu (27. 1. 1829 vo Vyšnom Skálniku – 28. 4. 1881 v Banskej Bystrici). A práve o ňom sa chceme zmieniť, pretože nielen o knihách možno naznačovať, že majú svoje osudy…

Ján Botto

Uznávaný autor legendárnej Smrti Jánošíkovej, balád Žltá ľalia, Margita a Besná, Báj Maginhradu, Báj na Dunaji a mnohých ďalších básní sa v Banskej Bystrici usadil na posledných desať rokov života (1870 – 1881). V civilnom živote pracoval ako zememerač, no známejší bol ako podporovateľ slovenského národného života, spoluzakladateľ Matice slovenskej, donor slovenského gymnázia v Revúcej či priateľ mnohých slovenských vlastencov a umelcov.

Býval v jednom z bytov domu v Lazovnej ulici č. 11 (na budove je umiestnená pamätná tabuľa). Do nemilosti uhorskej vrchnosti sa dostal po zatvorení Matice slovenskej (1875) a zostrení maďarizácie. Podporoval totiž aktivity slovensky orientovanej mládeže na miestnom gymnáziu, ktorí sa stretávali práve v jeho byte a utužovali sa v národnej orientácii recitovaním vlasteneckých básní, spevom piesní, spriadaním plánov na opätovné vzopätie Slovákov.

Samozrejme, toto neuniklo oficiálnym kruhom a Bottov postoj si vyslúžil dokonca „záujem“ ministerského predsedu v Budapešti Kolomana Tizsu, ktorý žiadal jeho exemplárne potrestanie. Nežičlivosť a nadmerný stres z nastávajúceho súdneho procesu sa prejavil na zdravotnom stave básnika, ktorý skonal ako 52 ročný na následky infarktu. Pochovaný bol práve na ev. cintoríne v Lazovnej ulici. Národne cítiaci študenti na znak vďaky zasadili pri jeho hrobe symbol Slovanstva – lipu.

 

jan botto

Bottov hrob

Pôvodný náhrobný kameň dal básnikovi postaviť jeho brat Michal. Klasický ihlan s menom a dátami narodenia a úmrtia dopĺňala lýra – symbol umenia a epitaf „V bratoch ľúbiť ľudstva plemená  v ľudstve – milovať BOHA!“. Hrob bol podľa dobových zvyklostí ohraničený kovovým plotom. Slovanská lipa však rokmi naberala mohutné rozmery a narušovala pôvodný vzhľad náhrobníka.

V roku 1964 sa miesto posledného odpočinku Jána Bottu dočkalo radikálnej zmeny. Na znak veľkej úcty a vďaky bola na hrobovom mieste osadená umelecká skulptúra s názvom Génius poézie od ak. sochára Alexandra Bártfaya. Na podstavci boli vytesané básnikove verše z básne  4. augusta 1863:

Von sa – národ môj – hučí zvon!

von sa, von z krajín povestí!

Napred“ smelo cez krížne cesty –

na pole dejov vystúp von!

Takýto stav vydržal takmer 30 rokov. Po roku 1989 došlo k vážnemu narušeniu jeho dôstojného vzhľadu – v nádeji na zisk skupinka vandalov siahla na umelecké dielo na Bottovom hrobe a nenávratne ho poškodila.

Po dôstojnej úprave básnikovho hrobu zostalo len torzo. Nádej na získanie značnej finančnej podpory na nový náhrobník bola mizivá. Tu sa ukázala prezieravosť správcu cintorína, ktorý pôvodný náhrobný kameň Jána Bottu nezničil, medzičasom sa dokonca dostal do zbierkového fondu Literárneho a hudobného múzea, sídliaceho v areáli ev. a. v. kostola a cintorína.

1-Bottov hrob s ohrádkou

Po jeho následnom vyňatí zo zbierok bol klasický ihlan znovu osadený na pôvodné miesto, avšak od dôstojnej úpravy hrobového miesta to malo ďaleko. Mohutná lipa a štíhly náhrobník s textom otočeným blízko k lipe nevzbudzovali patričnú vážnosť a úctu. Návštevníci cintorína len často neveriaco krútili hlavami – taký veľký básnik a taká neúctivá úprava jeho hrobu!

Treba povedať, že to nebolo to ľahostajné mnohým odborníkom i obyvateľom mesta. Našli sa iniciátori zmeny tohto stavu, ale nedočkali sa ohlasu. Napr. Ing. arch. Dušan Bizoň bez nároku na honorár spracoval štúdiu trvalej úpravy hrobu, ale vzhľadom na finančnú náročnosť sa návrh nerealizoval.

Patrí ku cti Odboru kultúry MSÚ v Banskej Bystrici, že na aktuálne podnety s odstupom času predsa len našiel taký variant riešenia, ktorý už na prvý pohľad vzbudzuje pozornosť návštevníkov. Parkovou úpravou okolia hrobu s vyznačením hrobového miesta a vysadením nízkeho krušpánu vymedzil priestor, pri ktorom je možné bez zahanbenia vzdať úctu a vďaku jedinečnému básnikovi.

Radi konštatujeme, že po rokoch nemožnosti sa našlo riešenie, ktoré navrhol a realizoval ZAaRES (v hodnote cca 900 eur). Miesto pod lipou, zasadenou takmer pred 140 rokmi, je zasa priestorom, hodným veľkého štúrovského básnika!

hrob1

Autor: Jana Borguľová, Foto: archív a ilustračné