S historikom Filipom Glockom na tému Štvorlístok banskobystrických zlatníkov

História
1 /

Spoznávanie histórie a tradícií z regiónu v rámci cyklu prednášok ČO SA SKRÝVA V DEPOZITE pokračuje ďalšou, tentoraz historickou témou. Už najbližší utorok 22. mája 2018 o 17:00 hod. v Matejovom dome návštevníci Stredoslovenského múzea prostredníctvom prednášky historika Filipa Glocka s názvom ŠTVORLÍSTOK BANSKOBYSTRICKÝCH ZLATNÍKOV spoznajú tajomstvá kumštu zlatníckeho remesla majstrov  spod Urpína.

Štvorlístok banskobystrických zlatníkov otvára Karol Miškovský, ktorý sa ako zlatník v meste spomína v rokoch 1852 – 1870. Bol synom banskobystrického mešťana Fridricha Miškovského – uznávaného tokárskeho majstra.  Do učenia ho prijal vychýrený banskobystrický zlatnícky majster Samuel Libay.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

V druhej polovici 19. storočia však remeslo zaznamenalo úpadok a zlatníci sa museli venovať aj výrobe komerčno-úžitkových predmetov, ku ktorým patrili napríklad aj príborové sady.  A práve vzácna kolekcia príborových solitérov z dielne Karola Miškovského sa dodnes zachovala v zbierkach Stredoslovenského múzea.

„Ďalším talentovaným a zručným banskobystrickým zlatníkom pochádzajúcim z Pešti bol František Rosenberger, ktorý bol spolupracovníkom majstra zlatníka Samuela Libaya,“

vyzdvihuje remeselníka zo štvorlístka zlatníkov historik Filip Glocko.  Medzi skvosty jeho zlatníckeho kumštu patrí aj nádherný úžitkový predmet a majstrovské zlatnícke dielo – cukornička zachované v zbierkach múzea.

Cukornička z bieleho striebra

V revolučnom roku 1848 sa František Rosenberger okrem práce v zlatníckej dielni venoval aj politike ako člen mestskej rady. Popri činnosti v rade a tiež remeselnej práci v dielni pomohol vychovať aj ďalšiu generáciu zlatníkov. Za jeho najnadanejšieho žiaka  považujeme Vilmosa Emlera. Ten sa okrem iného zaslúžil aj o zachovanie časti zlatníckej dielne majstra Samuela Libaya.

Po jeho smrti odovzdala vdova Vilmosa Emlera časť výbavy a náradia z dielne do múzea. Jedinečnosť zachovalej zbierky vyzdvihuje  unikátny zlatnícky stôl, tzv. ponk. Dielňa v pôvodnom a zachovanom stave obsahuje kolekciu viac ako 300 kusov razidiel používaných pri výrobe lyžíc a gombíkov.

Ďalej v nej nájdeme aj rôzne druhy nákoviek, zlatnícke váhy a kladivká, stojan na razidlá, zlatnícke sedlo na nákovy, klátik s nákovou, zveráky, ochrannú kožu, kliešte i zlatnícku stoličku, ktoré dokumentujú zlatnícku remeselnú prácu 19. storočia.

„Tretím v poradí je Juraj Sodomka, ktorý sa vďaka sobášu so sirotou zo zlatníckej rodiny, ľahšie dostal do cechu a uľahčilo mu to aj získanie majstrovského titulu. V minulosti neboli takéto zväzky ničím zvláštnym  a v záujme zachovania remeselnej tradície medzi rodinami zlatníkov bola takáto prax dokonca bežná,“

vysvetľuje historik Glocko dobové pomery.

V jeho remeselnej tvorbe cítiť najmä silný umelecký vplyv viedenských zlatníkov. Zbierky Stredoslovenského múzea obohacuje v jeho dielni vyrobená strieborná paténa ku kalichu, ktorá v minulosti slúžila pri cirkevných obradoch.

Strieborná paténa

Zo starého nemeckého rodu, ktorý sa usadil v Starých Horách pochádza posledný z trojice žiakov zlatníckeho majstra Samuela Libaya – Alojz Herritz. Z jeho dielne sa v zbierkach Stredoslovenského múzea zachoval strieborný krstný medailón s filigránovou obrubou. Medailóny v minulosti najčastejšie podarúvali krstní rodičia novorodeniatku pri príležitosti jeho krstín. Vystavované krstné medailóny sú dôkazom vrcholného majstrovstva Alojza Herritza nielen v tepanej zlatníckej, ale aj filigránskej technike, ktorú zvládol po vzore svojho učiteľa – majstra filigránu  Samuela Libaya.

Krstný medailón zo striebra

Jedným z najvzácnejších predmetov v zbierkach Stredoslovenského múzea je Glabitsov pokál, pod ktorého jedinečnosť sa podpísali traja zo spomínaných banskobystrických zlatníkov na čele so Samuelom Libayom. Úlohou Františka Rosenbergera bolo tepanie pokálu do výslednej podoby, jeho pozlátenie bolo v rukách Juraja Sodomku, no a podstavec k nemu zhotovil Alojz Herritz.

pokal4

Obdivovať krásu zlatníckych skvostov a zručnosť zlatníckych majstrov pozýva do Matejovho domu v rámci cyklu prednášok Čo sa skrýva v depozite riaditeľ Stredoslovenského múzea – Roman Hradecký v utorok 22. mája 2018.

Zároveň Vás SSM pozýva aj na ďalšie odkrývanie tajomstiev depozitu: 19. júna 2018 o 17:00 hod. s historikom RASTISLAVOM  MOLDOM na tému ODKRÝVANIE OBRAZU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA.

 

plagát_Čo_sa_skrýva_v_depozite_05_2018

Zdroj: Gabriela Benčová, SSM, Foto: archív