Spoznávanie histórie a tradícií z regiónu v rámci cyklu prednášok ČO SA SKRÝVA V DEPOZITE pokračuje aj v mesiaci júl prednáškou s názvom TAJOMSTVÁ CECHOVEJ TRUHLICE.

Už najbližší utorok 17. júla 2018 o 17:00 hodine v Matejovom dome návštevníci Stredoslovenského múzea prostredníctvom prednášky historika Filipa Glocka spoznajú život banskobystrických cechov a zároveň odhalia tajomstvá cechových truhlíc.

Z histórie cechov

Banská Bystrica, medené mesto na Hrone, zažilo dni svojej najväčšej slávy a rozkvetu od 14. storočia najmä vďaka rozvinutej remeselnej výrobe. Podľa zachovaných dobových prameňov výrobky miestnych remeselníkov obstáli aj v silnej konkurencii cudzích výrobcov na vzdialených remeselných trhoch.

Remeselníci sa v tomto období združovali do tzv. cechových organizácií, aby sa tak chránili pred privandrovalými výrobcami a zvyšujúcou sa konkurenciou na území mesta, a tiež v snahe zabezpečiť vyššiu kvalitu svojich výrobkov. Vo svojich združeniach sa remeselníci riadili pevnými pravidlami – cechovými štatútmi alebo artikulami, ktoré boli po schválení  panovníkom alebo richtárom záväzné pre všetkých členov príslušného cechu.

Remeselníci svoju príslušnosť k danému cechu demonštrovali aj rôznymi symbolmi vyjadrujúcimi určité remeslo, prípadne príslušnosťou k ich patrónovi. Jedným z najdôležitejších symbolov každého cechu, preukazujúcim  morálnu, materiálnu i remeselnícku súdržnosť, bola cechová truhlica.

Čo ukrývali cechové truhlice

Cechovú truhlicu ako najväčšiu cennosť každého cechu uchovával vo svojom dome cechmajster. Samotné truhlice mali zvyčajne dva samostatné zámky a dva rozdielne kľúče k nim. Jeden z kľúčov strážil a držal cechmajster a ten druhý mal v úschove vicecechmajster alebo niektorý zo starších majstrov.

„V cechovej truhlici sa uchovávali písomné dokumenty, medzi inými najmä artikuly, rodné a krstné listy členov, výpisy z matrík, výučné listy, vysvedčenia, vandrovné knižky, účtovné knihy, testamenty majstrov, knihy záznamov a majstrov, osvedčenia, ale aj rôzna korešpondencia cechu. Nechýbali v nej ani cennosti ako peniaze, pečatidlá či sošky patrónov daného cechu,“

hovorí Filip Glocko.

Bez cechovej truhlice nemohlo začať žiadne cechové zhromaždenie a práve truhlica ako symbol celej cechovej organizácie bola počas trvania každej schôdze položená na stole. Všetky cechové porady sa začínali jej slávnostným otvorením a po ich skončení ju obradne zatvorili.

Podľa historika Filipa Glocka sa pred otvorenou truhlicou nesmelo neslušne vyjadrovať, pokrikovať, nadávať, hádať sa, vyvolávať akékoľvek konflikty, pľuť, piť alkohol ale ani fajčiť a hrať karty alebo kocky. Každé porušenie takéhoto zákazu bolo prísne trestané finančnou pokutou.

Jednu z najväčších zbierok cechových truhlíc  na Slovensku spravuje SSM

Vo fonde Stredoslovenského múzea nájdeme aj najstaršiu dochovanú truhlicu na Slovensku, a to z roku 1585, či kožou potiahnutú Cechovú truhlicu kníhviazačov z roku 1784, ktorá patrí k tým najzaujímavejším na našom území.

„Medzi najkrajšie cechové truhlice na Slovensku môžeme smelo zaradiť Truhlicu banskobystrických zlatníkov z roku 1654, ktorej význam podčiarkuje fakt, že reprezentovala naše mesto na  Mileniárnej výstave v roku 1896 v Budapešti a tiež aj na Svetovej výstave v roku 1900 v Paríži,“

s hrdosťou uvádza historik Glocko.

„Spoznať život cechovej organizácie, odhaliť tajomstvá cechových truhlíc a dozvedieť sa viac o meste, ktorého rozkvet v minulosti zabezpečili aj šikovné ruky banskobystrických remeselníkov,“

pozýva do Matejovho domu v utorok 17. júla o 17:00 hodine riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

Zároveň Vás SSM pozýva aj na ďalšie odkrývanie tajomstiev svojho depozitu: 14. augusta 2018 o 17:00 hod. s etnologičkou Janou KOLTONOVOU na tému MAĽBY NA SKLE.