Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici vo svojej pobočke na Fončorde uvedie v pondelok 27. novembra o 14:00 hod. dva dokumentárne filmy z cyklu „Prvá“ o významných slovenských ženách, ktoré sa vyznačujú prvenstvom v istej oblasti národného života. Audiokomentár s titulkami pre nepočujúcich zabezpečuje Karol Trnka.

Cyklus PRVÁ je sériou dokumentárnych portrétov žien, ktoré sa ako „prvé“ presadili v rôznych oblastiach života a menili našu spoločnosť k dnešnému obrazu, v ktorom je žena samozrejmosťou vo verejnej sfére. Cyklus je intímnou spomienkou na osobnosti alternatívnych ženských dejín, ktoré zostali popri známych mužských hrdinoch (Štúr, Štefánik či Dubček) takmer neviditeľné.

Zora Jesenská

Prvá: Zora Jesenská, Slovensko, 2015, 40 min.
Réžia: Róbert Šveda
Účinkujú: Ľubomír Vajdička, Agneša Kalinová, Magda Vášáryová, Peter Pavlac, Eva Maliti, Viera Hegerová, Marta Ličková, Eva Kollárová, Vladimír Petrík, Aňa Ostrihoňová

Zora Jesenská sa narodila 3. mája 1909 v Martine. Po skončení ľudovej školy pokračovala v štúdiu na gymnáziu a potom na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Po jej ukončení bola až do roku 1939 učiteľkou hry na klavír na Hudobnej škole pri Živene v Martine. Od roku 1939 bola redaktorkou časopisu Živena (v rokoch 1943 – 1949 aj jeho šéfredaktorkou) a súčasne šéfredaktorkou edície Knihy Živeny (do roku 1943).

V rokoch 1943 – 1949 bola aj podpredsedníčkou Živeny. Na Zjednocovacom zjazde Zväzu žien, ktorý sa konal v roku 1949 v Prahe jej nedovolili vystúpiť so zásadným príspevkom. Aj keď jej príspevok vyšiel potom v plnom znení v časopise Živena, veľmi ju to zasiahlo.

Po roku 1949 žila striedavo v Martine a v Bratislave, viedla rusistický a prekladateľský seminár na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracovala v Matici Slovenskej v Martine, bola vydavateľkou a redaktorkou bratislavského vydavateľstva Tatran.

Intenzívne sa venovala umeleckému prekladu ruskej, francúzskej, anglickej, bulharskej a nemeckej literatúry. Najväčší rozruch aj úctu získala za preklady z ruštiny. Za tieto preklady bola v roku 1948 ocenená Cenou Janka Jesenského, v roku 1950 Národnou cenou za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don.

V roku 1967 jej bol udelený titul zaslúžilej umelkyne. O rok neskôr v roku 1968 sa zapojila do obrodného procesu, zasadzovala sa za demokratizáciu pomerov v republike, ale za odvážnu kritiku vpádu sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 sa stala jednou z prvých prenasledovaných intelektuálov. To sa podpísalo aj na jej zdraví. Zomrela 21. decembra 1972. Pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.

Magda Husáková Lokvencová

Novinku o výraznej a vzdelanej osobnosti, ktorá počas svojho krátkeho života stihla získať niekoľko prvenstiev, nakrútila v roku 2014 režisérka a scenáristka Zuzana Liová:

„Nechceli sme robiť medailón, že prečítame životopis a ilustrujeme ho fotkami. Pokúsili sme sa oživiť jej divadelný svet, aj vnútorný. Náročné boli animácie a obrazová postprodukcia, to bolo niečo, čo som robila prvýkrát.“

Magdu Husákovú Lokvencovú, ktorú nám doteraz slovenské dejiny pripomínali skôr ako manželku komunistického funkcionára Gustáva Husáka, predstavuje najmä ako prvú slovenskú divadelnú režisérku. Režírovala diela Brechta aj Majakovského. Ako prvá spolupracovala so ženskou scénografkou a ako jedna z prvých žien si tiež vyskúšala televíznu réžiu.Snímka je postavená na materiáloch z osobnej pozostalosti Magdy Husákovej Lokvencovej v Divadelnom ústave.

„Druhý dôležitý zdroj bol rešerš Slávky Daubnerovej. Boli to listy, ktoré Magda písala vysokopostaveným funkcionárom, ktorých prosila o prácu,“

hovorí Liová, ktorá  vo filme použila tiež  dokumenty z archívov bezpečnostných zložiek v Prahe a archívu Komunistickej strany. Cenné sú tiež denníky a fotografie zo súkromného archívu Vladimíra Husáka, syna prvej slovenskej divadelnej režisérky.

„Poskytol mi dokonca aj listy, ktoré si písala s Gustávom Husákom, keď bol vo väzení. Bez toho materiálu by to nebolo ono, nepodarilo by sa mi zachytiť jej intimitu. Pri tvorbe filmu mi veľmi pomohli aj informácie z knihy Nadeždy Lindovskej,“

dodáva Zuzana Liová.

Temný príbeh charizmatickej divadelnej režisérky Magdy Husákovej Lokvencovej robia v dokumente farebnejším zásahy animátorov, ktorí oživili dobové fotografie. Filmového materiálu o tejto osobnosti je málo, preto sa tvorcovia filmu rozhodli existujúce fotky oživiť a dostať do nich emóciu.