Slovenská modrotlač je v Reprezentatívnom zozname kultúrneho dedičstva UNESCO

KULTÚRA
0 /

modrotlac

Slovensko má už šiesty zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Stala sa ním modrotlač a jej tradícia, ktorú Slovenská republiky na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom.

Šiesty slovenský zápis

O zapísaní modrotlače do prestížneho zoznamu rozhodli v stredu členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 13. zasadnutia (26. 11. – 1. 12.), ktoré sa koná v meste Port Louis, metropole ostrovného štátu Maurícius.

modrotlac5

Slovensko zastupujú na rokovaní predseda Rady ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) Juraj Hamar a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Modrotlač sa pripája k piatim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: fujara hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016) a Horehronský viachlasný spev (2017).

modrotlac7

Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná za rok 2015. Spoločnú nomináciu na zápis do celosvetového zoznamu podpísali predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska vo Viedni 20. marca 2017.

Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu – indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej „rezervy“, čo je zmes zamedzujúca zafarbeniu látky v mieste vzoru. V slovenskej tradícii zohrala modrotlač významnú úlohu v spôsobe dekorovania látok.

modrotlac1

Fabrika na modrotlač v Banskej Bystrici

Výroba modrotlače v Banskej Bystrici sa spája s menom rodiny Beniačovcov. Jozef Beniač sa vyučil za farbiara. V roku 1837 ho prijali medzi banskobystrických mešťanov a v roku 1840 kúpil od dedičov Michala Kellnera farbiarsku dielňu v Hornej ulici, založenú v roku 1785, kde si následne založil svoju dielňu.

V rokoch 1851 – 1862 bol cechmajstrom cechu farbiarov siedmich stredoslovenských banských miest so sídlom v Banskej Bystrici. Jeho syn Karol Beniač pokračoval v rodinnej tradícii podobne ako jeho aj syn Karol Beniač ml. (1888 – 1952). V roku 1924 kúpili fabriku od súkenníka Štefana Horárika a začali tu vyrábať modrotlač.

Karol-Beniač-ml.-s-manželkou-Doroteou-Wannerovou

Fabrika v priestore pri dnešnej Europe smerom do Radvane  bola v roku 1948 pričlenená k Bavlnárskym závodom V. I. Lenina v Ružomberku a fungovala až do asanácie budovy v 70. rokoch 20. storočia.

Beniačovská-modrotlačiarska-fabrika

Modrotlač na Slovensku

Na Slovensko sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí.

„Najstaršia modrotlačová látka na Slovensku pochádza z roku 1783. Vzor predstavuje rokokovú dámu hrajúcu na harfe a pána pískajúceho na flaute. Medzi spomenutým vzorom sa pravidelne opakuje nápis „In Kremnitz 1783“. Táto vzácna látka sa nachádza aj v zbierkach Stredoslovenského múzea,“

uvádza historik Vladimír Sklenka.

foto-najstaršej-modrotlače-zo-zbierok-SSM-BB

V polovici 20. storočia bolo na Slovensku činných viac ako 30 modrotlačiarskych dielní, ktorých produkcia smerovala prevažne na vidiek, do oblastí, kde sa ľudia odievali do kroja. S postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch domácností, a v súvislosti so zákazom súkromného podnikania, ich aktivita slabla.

V súčasnosti zohráva významnú úlohu v tejto oblasti Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré spolupracuje s výrobcami a podporuje pokračovanie farbiarskej tradície aj v inovatívnych podobách súčasného dizajnu.

modrotlac8

Najstarším zachovaným kúskom je látka z Kremnice z roku 1783, ale prvé cechové záznamy sú oveľa staršie, ešte z roku 1608. Modrotlač prenikla do ľudového odevu a vzory sa v jednotlivých regiónoch líšili. Bola to veľmi obľúbená metóda, ktorá, žiaľ, takmer zanikla.

Posledným výrobcom u nás bol pán Stanislav Trnka z Púchova, ten však v roku 2010 zomrel. Pochádzal z rodu, kde sa modrotlačiarstvo dedilo z pokolenia na pokolenie. Jeho syna obišlo, vybral sa inou cestou. Rodová príslušnosť k tomuto nezvyčajnému remeslu sa však prebudila vo vnukovi Petrovi.

matej rabada

Aktuálne sa výrobe modrotlače venuje aj Matej Rabada z Dolného Kubína, ktorý svoje majstrovstvo predviedol už aj v Banskej Bystrici. Je to náročné umenie, o ktorého výsledky začína byť veľký záujem aj v módnom svete. Módna návrhárka Jana Gavalcová reprezentovala Slovensko s modrotlačovými modelmi na Expo 2015.

 

Autor: (tom) a TASR, Foto: archív a ilustračné