V Sklených Tepliciach posvätili sochu svätej Barbory – patrónky baníkov a Barborskej cesty

Z regiónu
0 /

Prvú decembrovú nedeľu v kostole sv. Lukáša v Sklených Tepliciach za účasti ambasádora projektu Barborská cesta  Lukáša Latináka posvätili sochu sv. Barbory, ktorá je nielen patrónkou baníkov, ale aj Barborskej cesty spájajúcej zaujímavé lokality stredného Slovenska.

Posvätená socha sv. Barbory

Na záver svätej omše miestny farár Vít Tužinský z poverenia biskupa Banskobystrickej diecézy Mons. Mariána Chovanca posvätil sochu sv. Barbory. Tú vyhotovil sochár Imrich Csaba Fodor, ktorý pôsobil v Kremnici v Štátnej mincovni ako medailér, robil aj pamätné tabule a pomníky. Od roku 1986 pôsobí aj ako kameňosochár. Patrí medzi zakladateľov Cechu kamenárov Slovenska.

dav

dav

Koruna sochy sv. Barbory v sklených Tepliciach je medená, čo symbolizuje Banskú Bystricu, kalich zlatý, čo symbolizuje Kremnicu a meč strieborný, čo symbolizuje Banská Štiavnicu, teda tri z 29 zastavení Barborskej cesty.

Číslo 29 je pre baníkov symbolické. Práve toľko gombíkov majú na svojich uniformách, keďže sv. Barbora mala presne 29 rokov, keď ju mečom sťal vlastný otec.

„Prešiel som celú Barborskú cestu a všetkým ju odporúčam. Objavíte, tak ako ja, mnoho nádherných, dovtedy nepoznaných miest. Ako takmer šesťdesiatnik som trasu prešiel na elektrickom bicykli,“

vyznal sa farár Vít Tužinský.

dav

dav

Sprievod tvorený baníkmi s asi stovkou divákov sa po omši presunul pred kostol, kde zaspievali členovia Banskoštiavnicko – hodrušského baníckeho spolku a Novobanského baníckeho spolku banícke piesne, napokon sochu sv. Barbory osadili na svoje miesto.

„Vďačne som prijal ambasádorstvo tohto pekného projektu a stal som sa jeho tvárou. Aj keď je jasné, že tou pravou a hlavnou tvárou je svätá Barbora,“

povedal známy herec Lukáš Latinák.

dav

dav

Prítomných v mrazivom počasí popri speve zahrial teplý čaj, káva i malé pohostenie. Zakladateľ projektu Barborskej cesty Juraj Slašťan uvedol:

„Tak ako mala sv. Barbora vo svojej veži tri okná, tak aj návštevník Barborskej cesty kráča práve za tromi úrovňami poznania – poznaním významných banských, kultúrnych a religióznych pamiatok na tomto území, poznaním prírody, návratu k nej a poznaním seba samého.“

Barborská cesta

Poznávacia trasa  prechádza najvýznamnejšími miestami banských pamiatok a pamätihodností spojených s banskou tradíciou a územím bývalých stredoslovenských banských miest.

lukas-latinak

V oblasti sa datuje história baníctva, hutníctva, razenia mincí, spracovania medi či využitia drahých a vzácnych kovov späť až do 10. storočia. Viac ako tisíc ročná tradícia týchto činností je významnou súčasťou dejín Slovenska.

barborska cesta

Barborská cesta predstavuje súbor úsekov, ktoré spájajú nielen banské pamiatky, ale aj množstvo iných zaujímavostí. Návštevník ju postupne môže prejsť pešo, alebo na bicykli. Cesta je strategicky rozdelená na úseky medzi jednotlivými obcami.

Po prejdení úseku môžu návštevníci načerpať silu v niektorom z miestnych ubytovacích zariadení, kde je zabezpečený i prenos batožiny. Počas cesty budú k dispozícii stravovacie služby s možnosťou ochutnať miestne tradičné jedlá.

barborska cesta5

Celá cesta predstavuje približne 190 km a mala by trvať 8 až 9 dní. Trasa sa prechádza pešo, alebo na bicykli, po vyznačených turistických chodníkoch pričom výškové profily trasy sa počas cesty menia. Predpokladaným začiatkom trasy je Banská Bystrica, avšak návštevník môže začať na ktoromkoľvek úseku.

Svätá Barbora

 Pochádzala z tureckej Nikomedie. Je patrónkou baníkov, delostrelcov, zvonárov, stavbárov, požiarnikov, roľníkov, hutníkov a kováčov. Dohliada na tých, ktorých povolanie vystavuje riziku náhlej či násilnej smrti. K tomuto poslaniu ju predurčil jej osud.

Pre neposlušnosť (nechcela sa podvoliť k nútenému vydaju) ju otec tyran Dioskur zavrel do veže, ktorú dal postaviť na tento účel. Tu v samote začala študovať a tu aj tajne prijala krst. Počas otcovej neprítomnosti dala vybúrať do veže ešte jedno okno a tak namiesto dvoch okien boli na veži tri, čo malo pre ňu symbolizovať Najsvätejšiu Trojicu.

svata-barbora

Dioskur sa rozzúril a vydal ju civilnému tribunálu. Strašným spôsobom ju mučili a nakoniec ju vlastný otec sťal mečom. Pramene uvádzajú, že sa to stalo 4. decembra 290. Iné pramene hovoria o roku 306. Boh však veľmi rýchlo potrestal jej prenasledovateľov. Legenda hovorí, že kým anjeli niesli jej dušu do neba, blesk zasiahol Dioskura a priviedol ho pred Boží súd. Sv. Babora patrila medzi tzv. štrnástich pomocníkov v núdzi.

Svätá Barbora býva zobrazená v dlhom odeve, na pozadí sú často predmety ako meč, fakľa, veža, kalich, kniha či pávie pero.

barborska cesta4

Ľudové zvyky na Barboru

V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch “barborky”. Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave.

V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej k susedom.

barborky

Dodnes sa zachoval zvyk rezať v tento deň vetvičky čerešní, ktoré vo váze rozkvitli presne na Štedrý deň (môže to byť aj zlatý dážď). Vetvičky si dievčatá dávali za pás na polnočnej. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral, dal si ju za klobúk a takto jej vyznal lásku.

Iná zvyklosť hovorí, že dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá vetvička rozkvitne. Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roka.

zlaty dazd na barboru

Autor: Jiří Péč a (dem), Zdroj: OOCR Stredné Slovensko, archív a ilustračné