Pustý hrad sa stal národnou kultúrnou pamiatkou s prioritou ochrany a obnovy

História
3 /

pusty hrad

Do zoznamu národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy pribudol na prelome rokov 2017/18 aj Pustý hrad nad Zvolenom. Ocitol sa v spoločnosti takých vzácnych pamiatok, ako sú Červený Kameň, Betliar alebo Lietava. Toto jeho zaradenie umožní žiadať samosprávam na jeho obnovu financie z rôznych grantov a fondov.

Pustý hrad

Hradný komplex nesie pomenovanie aj Zvolenský hrad alebo Starý Zvolen. Nachádza sa  v katastrálnom území mesta Zvolen, nad sútokom Hrona a Slatiny v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Je zložený z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Komplexy spája tzv. spojovacia časť dlhá 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr.

Celková rozloha Pustého hradu je 4,7 ha. V súčasnosti ide o takpovediac ruinu, no v porovnaní s inými európskymi, ale aj svetovými hradmi vystavanými na vrchoch,  svojou rozlohou patrí najväčším hradom v strednej Európe.

Dlhoročný archeologický výskum Václava Hanuliaka na Hornom hrade (roky 1992 – 2008) jednoznačne dokázal existenciu staršieho pravekého kamenozemného valu, na ktorom bola postavená stredoveká hradba.

Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža kráľovského komitátneho hradu, ktorá sa datuje do 12. storočia. Spolu s prislúchajúcim opevnením sa nachádza na najvyššom mieste hradného kopca – na kóte 571 m n. m.. Najstarší záznam o Zvolenskom hrade obsahuje rozprávací prameň nazývaný Gesta Hungarorum (Činy Maďarov), napísaný na začiatku 13. storočia.Pred mongolským vpádom vzniklo na Pustom hrade veľké opevnenie. Jeho dostavbu organizoval kamenársky majster Bertold. V roku 1255 mu panovník Belo IV. za vykonávanie prác na kráľovských hradoch daroval majetok vyňatý spod kráľovského hradu Zvolen (castro nostro de Zolum).

Hrad zanikol v polovici 15, storočia v období vojnových stretov medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Písomný prameň z roku 1451 uvádza, že Starý Zvolen vypálil Ján Huňady. V poslednom desaťročí 16. storočia bola na hrade vybudovaná posledná stavba – vartovka. Na archeologickom výskume tu od roku 2009 pracuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, vysunuté pracovisko Zvolen.

V súčasnosti tu môžeme vidieť:

– vežu a vstupnú bránu na Dolnom hrade

– vežu komitátneho hradu, vežu 2. a baštu na Hornom hrade

– areál tzv. Dončovho hradu na Hornom hrade

– hlavnú vstupnú bránu na Hornom hrade

Archeológ Ján Beljak o Pustom hrade povedal:

„Pustý hrad patrí medzi najstaršie, najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie objekty hradnej architektúry na Slovensku, nachádza sa tu najväčšia cisterna na vodu v rámci hradov na Slovensku, veža na Dolnom hrade patrí medzi najväčšie rezidenčné stavby v regióne.“

Pamiatkový fond

Je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Kultúrna pamiatka je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý poskytuje základné údaje na jeho ochranu na území celej Slovenskej republiky.

 Zoznam národných kultúrnych pamiatok

Zoznam vznikol v roku 2012 v spolupráci Pamiatkového úradu SR s Ministerstvom kultúry SR a samosprávnymi krajmi. Na zoznam patria najvýznamnejšie národné kultúrne pamiatky, ktoré si prioritne vyžadujú ochranu a obnovu vzhľadom na ich stav.

Okrem Pustého hradu sa na zozname národných kultúrnych pamiatok nachádza v našom kraji aj opevnenie Banskej Bystrice, kostolíky v Čeríne alebo v Ponikách, pamiatky v Banskej Štiavnici či Kremnici. Po zaradení do zoznamu národných kultúrnych pamiatok sa naskytla možnosť pre samosprávy čerpať mimorozpočtové zdroje.

K zaradeniu Pustého hradu do zoznamu národných kultúrnych pamiatok archeológ Beljak dodal:

„Hrad si vyžaduje nepretržité stavebno – konzervačné práce, aby bol bezpečný a atraktívny pre návštevníkov. Udelený status nám umožní zapájať sa do grantových schém, do ktorých sme doteraz nemali prístup, napr. do podprogramu Ministerstva kultúry SR, nórskych fondov a pod. Na hrade tak budeme môcť v budúcnosti realizovať aj práce, ktoré sú vysoko špecializované, a teda aj finančne náročnejšie.“

Obnova Pustého hradu

V najbližšom období by sa mal vypracovať projekt sanácie, reštaurovania a prezentácie palácového traktu Horného Pustého hradu, ktorý počíta aj s prestrešením paláca. Vznikol by tak jedinečný priestor pre výstavy a rôzne prednášky, ktorý na Pustom hrade chýba.

Na výskume a obnove Pustého hradu sa aj vďaka podpore z rôznych fondov podieľa mesto Zvolen. Mestský a krajský poslanec za Zvolen  Matej Snopko k tomu pre náš portál uviedol:

„Zvolenský Pustý hrad patrí medzi významné historické miesta nášho mesta i celého kraja. Všetci poslanci dlhodobo podporujeme jeho rekonštrukciu a obnovu v rámci rozvoja cestovného ruchu, čo mienim robiť aj ako poslanec BBSK. Toto miesto pre svoju bohatú históriu, ktorá sa datuje od praveku až po stredovek, patrí medzi významné pamiatky aj v rámci strednej Európy, preto by bol hriech, keby sme aj na krajskej úrovni neurobili niečo pre ďalšie zveľadenie Pustého hradu pre turistov či Zvolenčanov, ktorí sem vrátane seniorov radi chodia na príjemné a užitočné prechádzky.“

Na Pustý hrad sa návštevníci môžu dostať z hlavnej železničnej stanice vo Zvolene po modrej turistickej značke a náučnom chodníku.

Autor: Richard Jančiar, Foto: ilustračné a archív