Načo bolo dobré trojmesačné ťaženie vedenia kraja proti autobusovým dopravcom?

Komentár
25 /

Trojmesačná „studená vojna“ medzi Úradom BBSK a autobusovými dopravcami SAD Zvolen a SAD Lučenec skončila pred Vianocami „studeným zmierom“. Aj pre budúcnosť si to zaslúži niekoľko záverečných poznámok na dokreslenie tak trochu absurdnej situácie, ktorej sme boli svedkami.

Podstata právneho sporu

Výsledkom trojmesačného sporu je, že autobusy dopravcov budú v našom kraji jazdiť aj po Novom roku ako predtým a vedenie BBSK preto, aby odôvodnilo svoj právny názor o neplatnosti päťročných dodatkov k pôvodným zmluvám s dopravcami, na ktorých zmluvní partneri trvajú, podá žalobu na súd.

Vedenie BBSK po preverení dodatkov k zmluvám s dopravcami uzatvorených bývalým županom nadobudlo právny názor o ich nesúlade s európskym a naším právnym poriadkom, čo je legitímne. Otáznou je následná postupnosť praktických krokov v čase a priestore, ktoré z úrovne kraja nasledovali voči dlhoročným zmluvným partnerom, s vidinou 25 miliónov eur ročne vynakladaných na verejnú autobusovú dopravu v BBSK.

Základná premisa celého sporu bola zo strany vedenia kraja postavená na dvoch tvrdeniach:

1. Dodatky k pôvodným zmluvám so súčasnými  autobusovými dopravcami podpísal bývalý župan Marian Kotleba „podozrivo“ na poslednú chvíľu v čase, keď mu končilo volebné obdobie, hoci mal vypísať verejnú súťaž.

2. Dodatky sú neplatné, lebo v nich nie je zadefinovaná významná investícia zo strany dopravcov, čo predpokladá Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1370/2007. Ich dodržiavanie môže mať za následok vysoké pokuty z EÚ a právnu neistotu.

BBSK

Podpis dodatkov

Marianovi Kotlebovi možno právom vyčítať množstvo neštandardných vecí a pochybení, ktoré sa udiali na Úrade BBSK počas jeho štvorročného volebného obdobia vo funkcii župana. Napokon súčasné vedenie BBSK už muselo zaplatiť pokutu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) za zbabranú súťaž na opravu ciest.

Ibaže v súvislosti s podpisom inkriminovaných dodatkov k pôvodným zmluvám s autobusovými dopravcami treba povedať aj „bé“. Hoci bývalý župan od počiatku verejne kritizoval vysoké náklady kraja na verejnú autobusovú dopravu, o nových podmienkach  zmluvného vzťahu kraj rokoval s dopravcami už od roku 2015, teda celé dva roky.

Výsledné znenie päťročných dodatkov, ktoré umožňuje príslušné Naradenie EP aj s požiadavkou významnej investície autobusových dopravcov (na čo existujú rôzne právne i vecné výklady), schvaľovalo krajské zastupiteľstvo v auguste resp. októbri 2017 a až potom došlo k ich formálnemu podpisu županom. To nie je žiadna obrana Kotlebu v tejto veci, iba holý fakt, že dodatky sa nezrodili na poslednú chvíľu.

autobusovi dopravcovia

Externé právne analýzy

Na to, aby vedenie kraja po svojom zistení dokázalo dopravcom i odbornej verejnosti, že dodatky s dopravcami sú neplatné kvôli nedodržaniu európskej legislatívy, si najalo externé advokátske kancelárie a poradcov, hoci na Úrade BBSK pracujú štyria právnici a veľký odbor regionálneho rozvoja a dopravy.

Iba na okraj je povšimnutiahodnou okolnosťou, že hlavné slovo pri utajených právnych analýzach k verejnej autobusovej doprave v kraji mal známy právnik Radovan Pala z advokátskej kancelárie Taylor Wessing, ktorý vypracoval právne analýzy aj pre prezidenta Andreja Kisku v súdnom spore o pozemky v Slavkove.

Je všeobecne známe, že pán Pala patrí k zakladateľom Progresívneho Slovenska, ku ktorému inklinuje  aj poradca župana Jána Luntera – jeho syn Ondrej, hlavná postava kraja v spore s dopravcami. To však nateraz nie je až tak dôležité.

urad bbsk

Právny spor a súdna žaloba

Doposiaľ nikto z EÚ neavizoval, že by pripravoval voči BBSK nejaké správne konanie za dodatky k zmluvám vo verejnej doprave s hrozbou vysokej pokuty, ktoré majú okrem Žilinského samosprávneho kraja podpísané so súčasnými dopravcami aj ostatné krajské či mestské samosprávy na Slovensku. Na druhej strane podľa právnych analýz Zväzu autobusových dopravcov sú podpísané dodatky v poriadku.

Bez ohľadu na konkrétnych štatutárov kraja sa dá na tento problém nahliadať i tak, že náš kraj de facto napadol svoje predchádzajúce rozhodnutie podpísať s dopravcami dodatky a obracia sa na slovenský súd vo veci európskej legislatívy, čo vonkoncom neveští skoré vyriešenie tohto právneho sporu, ak vôbec. Preto sa podľa vyjadrenia externého advokáta Andreja Leontieva z Taylor Wessing hľadajú „technikálie“, ako to urobiť.

Akýkoľvek výsledok súdneho sporu v slovenskom právnom systéme bude smerodajný iba pre náš kraj, nebude precedensom pre ostatné samosprávy. A to sa chce vedenie BBSK ešte obrátiť aj na Úrad pre verejné obstarávanie, aby sa vraj zistilo, či nehrozia kraju aj odtiaľto pokuty…

Z hľadiska daňového poplatníka je dôležité, že kraj podaním súdnej žaloby nič neriskuje. Ak súd náhodou prehrá, dodatky budú platné a rovnako aj uhradené platby dopravcom za najazdené kilometre vo verejnom záujme z tohto titulu. Ak kraj súd vyhrá, dodatky sa stanú neplatnými, ale vyplatené peniaze dopravcom zostanú podľa iného právneho či účtovného titulu. Bude sa musieť súťažiť o nové zmluvy, čo sa zverejnením v Európskom vestníku udeje tak či tak.

147436866

Verejná autobusová doprava v kraji musí fungovať aj po Novom roku

Otázkou zostáva, prečo vedenie BBSK, súc presvedčené o svojej pravde, čakalo so súdnou žalobou až do poslednej chvíle, keď od začiatku bolo jasné, že súčasní dopravcovia trvajú na predtým uzavretom zmluvnom vzťahu. Navyše kraj miesto nich v tak krátkom čase žiadneho iného dopravcu na Slovensku ani v blízkom zahraničí reálne nemohol nájsť, pričom verejná autobusová doprava musí fungovať aj po 1.1.2019.

Keby sa niekto z predstaviteľov BBSK ešte pred vyhlásením „vojny“ dopravcom SAD Zvolen a SAD Lučenec pozrel aj na to, ako prakticky vyzerá trh vo verejnej autobusovej doprave na Slovensku, tak by zistil, že je nasýtený a každý kraj má svojich dlhodobých zmluvných dopravcov. V našom kraji sú to dvaja dopravcovia s viac ako 500 novými autobusmi a 800 šoférmi, aj s vyriešenou logistikou. Pritom vo všeobecnosti platí, že na Slovensku máme nedostatok kvalitných šoférov.

Ak by sem aj čisto teoreticky bol prišiel zahraničný dopravca s dvojročnou zmluvou uzatvorenou na priamo v časovej tiesni, naše SADky by to určite dali na súd. Keby takýto súdny spor vyhrali,  BBSK by sa nedoplatil, nehovoriac o neuveriteľnom dopravnom chaose, ktorý by tu vznikol.

peniaze

Európske nariadenie a praktický stav verejnej dopravy na Slovensku

Inkriminované európske nariadenie, okolo ktorého sa to celé roztočilo, bolo v roku 2007 prijaté Európskym parlamentom najmä proti vytváraniu štátnych monopolov na železnici v členských štátoch EÚ s veľkým trhom (Francúzsko, Nemecko) a začlenila sa doň aj autobusová verejná doprava.

Slovensko  je malá krajina s relatívne obmedzeným dopravným trhom vo verejnej autobusovej doprave, ktorý je rozdelený po krajoch, čo možno  paradoxne bráni vytváraniu nejakého monopolného postavenia v celej SR. Navyše jednotliví dopravcovia zamestnávajú ľudí z daného regiónu, čo je nezanedbateľný sociálny efekt, proti čomu iba ťažko obstojí bezhlavé uplatňovanie  teórie voľného trhu či súťaženia za každú cenu.

To neznamená, že by bol niekto proti verejným súťažiam, naopak. Ibaže všetko chce svoj čas, citlivý prístup k veci a dobrú prípravu. To sa nedá riešiť radikálne pár mesiacov pred koncom roka, ako sa to stalo v našom kraji. Napokon nezainteresovaný človek sa môže opýtať, kto v skutočnosti vniesol do  zmluvného vzťahu kraja s dopravcami právnu neistotu a qui bono?

sad zvolen

Dovetok

Je zaujímavé, že krátko po zverejnení posledných článkov o právnom spore BBSK versus SAD-ky, vrátane tých kritických voči postupu vedenia kraja, prišiel do našej redakcie mail od reportéra Jozefa Ryníka z mediálneho impéria Penty – News and Media Holding a.s. Vraj si všimol, že sa venujeme tejto téme a šéfredaktorovi položil niekoľko otázok.

Tie sa však netýkali danej problematiky, ale  chcel vedieť pozadie nášho portálu, ktoré si mimochodom môže ľahko overiť z verejných zdrojov. Padali slová aj o údajnom konflikte záujmov  nejakých osôb v pozadí. Navodzuje to dojem, akoby niekto z Bratislavy chcel mediálnym spôsobom spochybniť dôveryhodnosť našich článkov poukazovaním na naše „podozrivé“ prepojenia. Počkáme si, čo sa z toho nakoniec vykľuje, ale za svojimi článkami a informáciami v nich zverejnenými si stojíme. Spolupracujeme s ľuďmi, ktorým ide o vec. Je nám pritom úplne jedno, kto stál alebo stojí v čele nášho kraja, jednoducho hľadáme pravdu…

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné