V sobotu 26. mája 2018 sa v Ľubietovej uskutoční VII. Ľubietovský banícky a hutnícky deň. Organizátormi sú obec Ľubietová a OZ Libetha – Ľubietovský banícky a hutnícky spolok pod záštitou Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska a Slovenskej železnej cesty, organizujú, ktorý sa uskutoční

Program Ľubietovského baníckeho a hutníckeho dňa

Účastníci Ľubietovského baníckeho a hutníckeho dňa si pripomenú slávnu históriu slobodných kráľovských banských miest. Nebude chýbať parádny historický sprievodu, návštevníci si môžu vyskúšať ryžovanie zlata, vidieť historickú tavbu zliatiny, archeologické vykopávky Ľubietovského mestského hradu, zabavia sa spolu s baníkmi či hutníkmi z baníckych spolkov a cechov Slovenska.

10:00 Registrácia účastníkov

10:00 -12:00 Škola ryžovania zlata, predstavenie obcí Banskobystrického geoparku

11:00 Slávnostná banícka omša v Rímskokatolíckom  kostole sv. Márie Magdalény za účasti predstaviteľov baníckych miest, baníckych a hutníckych spolkov ZBSC

12:00 Historický sprievod obcou od Rímskokatolíckeho. kostola

od 12:30 Program v parku: Banícka a hutnícka hymna, príhovor starostu obce a hostí, spevokol Haliar zo Starých Hôr

13:00 Vystúpenie Mažoretiek Brezno, banícke súťaže

14:30 – 15:30 Hudobné vystúpenie Duchoňovcov a Soňi Kopčanovej

16:00 Hudobné vystúpenie skupiny Kabát Revival

Nebudú chýbať ani sprievodné akcie: remeselný jarmok, ukážka historickej tvorby zlietiny v kopulovej peci, ukážky historických a novodobých spôsobov získavania zlata, minerály Ľubietovej v muzeálnej miestnosti, výstava Historické baníctvo a hutníctvo v Ľubietovej, ochutnávka tradičných chutí obcí Banskobystrického geoparku.

Slávna banícka história Ľubietovej

Mestské výsady udelil Ľubietovej kráľ Ľudovít Veľký roku 1379. Slávu privilegovaného banského kráľovského mesta prinieslo Ľubietovej bohatstvo rúd. V minulosti sa v okolí ťažilo zlato, medené a železné rudy.

Najvýznamnejšími medenými rudami ľubietovského revíru boli chalkopirit a tetraedrit. V súčasnosti sa tu v menšej miere nachádzajú druhotné minerály – malachit, azurit, euchroit, olivenit, pseudomalachit a libethenit, ktorého pamätným náleziskom je práve Ľubietová (odtiaľ názov obce).

Dejiny Ľubietovej sú od najstarších čias nerozlučne späté s dejinami baníctva a hutníctva. Najväčšiu slávu jej v minulosti priniesla ťažba a spracovanie medených rúd. Roku 1433 husiti zaútočili na bohaté banské mestá, aby oslabili moc svojho úhlavného nepriateľa Žigmunda. Pri tejto výprave bola zničená aj Ľubietová a jej baníctvo na 40 rokov takmer zaniklo.

Na prelome 20. a 30-tych rokov 15. storočia celú produkciu ľubietovských baní ovládol Ján Falbrecht. V nasledujúcom období až do roku 1564 sa vo vlastníctve baní striedali ľubietovskí a banskobystrickí podnikatelia, potom prebrala správu nad baňami Banská komora.

Roku 1610 prevzala bane do vlastných rúk Ľubietová. Nová významná etapa ľubietovského mediarstva sa začína roku 1642. Jedine ľubietovská meď po vyčistení mala takú kvalitu, že sa hodila na výrobu mosadze, ktorá bola výhodnejšia, ako obchod s meďou.

Významným medzníkom vo vývoji ľubietovského železiarstva bol rok 1692, kedy tu bola postavená prvá vysoká pec v Uhorsku. Podľa niektorých archívnych prameňov boli v ľubietovskej maši uliate súčiastky na prvý parný stroj postavený roku 1722 v Novej Bani, ktorý slúžil na čerpanie vody z baní.

Posledná zmienka o ťažbe medenej rudy je z roku 1872. Po úpadku mediarstva si mesto našlo čiastočnú náhradu v ťažbe a spracovaní železnej rudy. Železiarstvo ale nikdy nedosiahlo takého rozkvetu, ako mediarstvo.