Historik Vladimír Sklenka v súvislosti so skúmaním histórie kaštieľa Radvanských objavil zaujímavý dobový text z roku 1938 podpísaný Jožom Hrebíčkom, ktorý dokladá pomery v kaštieli tesne pred II. svetovou vojnou. Prinášame Vám autentické znenie tohto dokumentu.

Kaštieľ Radvanských v roku 1938

„Zabudnuté, vykradnuté a schátrané: Takto písali o jednom z kaštieľov v Radvani v roku 1939: Najvzácnejšie múzeum stredného Slovenska.  Doista len málokto vie, že v malom mestečku stredného Slovenska Radvani nad Hronom, majú najpeknejšie a najvzácnejšie múzeum, s akým sa široko – ďaleko nemôže žiaden kraj pochváliť.

Toto vzácne múzeum je však zaujímavé aj tým, že neni prístupné verejnosti. Kto múzeum raz navštívil, neutají nad nim svoj obdiv. Lenže málo je tých, ktorí mali šťastie toto vzácne múzeum uvideť. Múzeum je umiestené v kaštieli bývalých barónov Radvanských. Stavba pochádza z XII. storočia a je obkolesené anglickým parkom, dnes už zanedbaným.

Kaštieľ bol opevnený a aby nepriateľ nemal doňho prístup, dookola bola napustená voda. Do kaštieľa bolo možné dostať sa len cez padací most. Kaštieľ je stavaný do štvorhranu. V jeho pôvodnej podobe zachoval sa aj dodnes. Vchádzame obrovskou a ťažkou kovanou dubovou bránou. Pozreli mne si jedálňu, veľkú knižnicu i spoločenské izby.

Všade sa aj dodnes zachoval pôvodný starý nábytok historickej a muzeálnej hodnoty. Knižnica je jedinečná svojho druhu. Je v nej uložených niekoľko tisíc kníh, najmä latinských, nemeckých, slovenských i maďarských.

Spomínané vzácne múzeum, ktoré je inak rodinné a privátne, umiestené je vo veľkej sále Rákóczyho. Ochotne nás tam doviedol starý „hradný kastelán“. Už pred vchodom do múzea zočíte obrovský starodávny luster, zhotovený z brúseného skla, ktorý má mimoriadne veľkú umeleckú hodnotu. Steny múzea zdobené sú veľkými obrazmi, olejomaľbami jednotlivých členov rodiny Radvanských, Rákóczyho, Huňadyho a Okoličániho.

Pod obrazmi visia úmrtné oznámenia členov rodu, maľované, alebo vyšívané s rodinnými erbmi. Neutajíte svoj obdiv nad vzácnym nábytkom. Je tam skriňa, v ktorej sú uložené rozpomienkové veci na r. 1879, keď bola utvorená župa zvolenská. Je tam aj posteľ povestného spiklenca Wešelényiho a vedľa posteľ jeho manželky Márie Lócsiovej, prezývanej „Muránskou Venušou“.

Uchovávajú tu aj obraz Jána Žižku z Trocnova od neznámeho maliara – umelca, ktorý maľoval Žižku v podobe zbojníka. K najcennejším zvláštnostiam patrí starodávna popolnica z V. storočia pred Kristom, vedľa nej uchovávajú lebku istého baróna, ktorá má štyri rožky. V inej skrini je kopija, na ktorej nosená bola po Radvani hlava Juraja Radvanského, ktorého v časoch reformácie umučili a zavraždili.

V múzeu je aj Rákóczyho kabát a jeho pokrývka. V tomto múzeu uchovávajú aj pracku s erbom, ktorá patrila Okoličánimu. Sprievodca nám rozpovedal, že Okoličáni zahynul v zámockej záhrade pri súboji. Podľa zvyku bol vraj na mieste súboja zahrabaný do zeme. Keď pred niekoľkými rokmi zriaďovali v záhrade vodotrysk, robotníci vykopali zo zeme ľudskú kostru a pri nej spomenutú pracku s erbom. Podľa toho sa zistilo, že na tom mieste zahynul Okoličáni.

 Z múzea dostaneme sa do zámockej haly, odkiaľ vedie podzemná chodba vraj až do zámku v Slovenskej Ľupči. Podzemná chodba slúžila vraj pre vzájomnú pomoc v prípade vojny pre jeden i druhý zámok. V tejto chodbe našlo sa množstvo ľudských kostier a vedľa nich veľa starodávnych zbrani a iných cenností, ktoré sú uložené v radvanskom múzeu.

Kto navštívi Radvaň nad Hronom a šťastie mu dopraje navštíviť spomenuté starodávne radvanské múzeum, doista nám potvrdí, že je to jedno z najvzácnejších múzeí na strednom Slovensku vôbec. Len škoda, večná škoda, že verejnosti neni prístupné…“

Rekonštrukcia kaštieľa Radvanských

V kaštieli Radvanských teraz prebieha II. etapa jeho rekonštrukcie na južnom krídle. Severné krídlo sa v I. etape rekonštruovalo v rokoch 2016 – 17.

Začiatkom septembra tohto roku v sprievode primátora mesta Jána Noska navštívil kaštieľ Radvanských premiér Peter Pellegrini, ktorý na margo prebiehajúcej rekonštrukcie povedal:

„Veľmi ma zaujíma postup rekonštrukcie kaštieľa Radvanských, pretože pred dvomi rokmi sa nám podarilo získať z vlády pre bystrickú Akadémiu umení prvých viac ako milión eur. Za tie peniaze sa začala rekonštrukcia kaštieľa so strechou nad severným krídlom. Nedávno sa nám spolu s pánom primátorom vybaviť pre Akadémiu umení ďalšie dva milióny eur a pokračovať v rekonštrukcii južného krídla.“

Mesto chce zrekonštruovať aj historický park v okolí kaštieľa. Nám sa ešte pred zahájením rekonštrukcie severného krídla podarilo nájsť v podkroví obraz zatiaľ neznámeho šľachtica z roku 1936, ktorý namaľoval Viliam Ruttkay – Nedecký. Zaujíma nás aj legenda o tajnej podzemnej chodbe, ktorá mala viesť von z kaštieľa a mal ňou unikať prenasledovaný Rákoczy. Napokon zmienka o jej existencii sa objavuje aj v citovanom texte z roku 1938…

Sídlo rodu Radvanských

Kaštieľ v rekonštrukcii mal možnosť vidieť vlani pri príležitosti jubilejného 360. Radvanského jarmoku aj priamy potomok slávneho rodu Anton V. Radvanský s rodinou. Okrem rodinného sídla boli aj v rodinnej hrobke na evanjelickom cintoríne v Radvani a navštívili aj zbierky rodu Radvanských v Matejovom dome Stredoslovenského múzea.

„Prvýkrát som navštívil Banskú Bystricu v roku 1990, keď mi chcel môj otec ukázať miesto nášho pôvodu, odkiaľ vlastne pochádzame. Vtedy sme podnikli cestu po strednej Európe na trase Viedeň, Budapešť, Banská Bystrica. Boli sme aj v kaštieli, ktorý nebol v lepšom stave, ako je teraz. Je to úžasný pocit a česť pre mňa i moju rodinu. Som šťastný, že som tu mohol byť a dúfam, že sa mi podarí prísť aj nabudúce.“

uviedol Anton V. Radvanský.  Jeho predkovia  vlastnili stavby na tomto mieste a samotný kaštieľ od 13. storočia až do konca druhej svetovej vojny. Kaštieľ postavili v 16. storočí. Po roku 1945 im vtedajší štát a nastupujúci komunistický režim všetok majetok zobral a nechal Radvanským iba rodinnú hrobku na evanjelickom cintoríne v Radvani.

Kaštieľ Radvanských bol štátom vyhlásený za kultúrnu pamiatku v roku 1963. Do majetku mesta Banská Bystrica prešiel v roku 1994. Dovtedy tu sídlil okresný archív.

Posledná čiastočná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1958. Ďalšia už komplexná obnova začala v roku 2016 medenou strechou s úpravou podkrovia severného krídla a novými sieťami z grantu ministerstva školstva SR. Mesto spolu s Akadémiou umení, ktorá má kaštieľ v prenájme, zháňajú ďalšie financie na pokračovanie rekonštrukčných prác. Momentálne sa z vládneho dvojmiliónového grantu rekonštruuje južné krídlo.