Publicista Jozef Mazár je autorom kníh  Naša Dukla pod Urpínom, Slzy zlata z divokej vody, Cesta na Olymp a Svedectvo veliteľa. Všetky sú obsahom zamerané na osobnosti Dukly Banská Bystrica. Pre náš portál pripravil nasledovné vyznanie pri príležitosti krstu svojej knihy Svedectvo veliteľa.

Duklu si národ od seba odrezať nedá. Ani historickú, ani športovú. Ak sa ticho o slávnych pre žijúci národ dostáva po dávkach nebadane, ale cielene na svetlo sveta, šíri sa smútok nechcený a cielený, blíži sa poroba vlastnej histórie.  Histórie hrdinov vlastného národa. Cítiť chlad, lebo srdce pritŕpa, svetom sa šíri ľudská zloba!

Špičkoví športovci Dukly, ich tréneri, realizačné tímy, pre mňa roky predstavujú úžasne bohatú pokladnicu tak športových ako aj  ľudských hodnôt , ktoré sa patrí sprístupňovať úprimne a pravdivo svetu tak prostredníctvom bežnej komunikácie, ako i médií, prostredníctvom kníh či filmu. Ak sa toto nedeje, niečo sa nezdravé stalo. Pre mňa sa Dukla  stala učiteľkou športu už vtedy, keď som ešte ako 13 – ročný videl na Strahove preberať  Zlatú loptu magazínu France Football za rok 1962 záložníkom Dukly Praha Josefom Masopustom, ktorého vtedajší športoví novinári vyhlásili  za najlepšieho futbalistu. 

Spoločná anketa Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) a magazínu France Football s názvom Zlatá lopta FIFA sa už dnes neuskutočňuje. Obaja usporiadatelia sa rozhodli nezávisle od seba udeľovať vlastné trofeje pre najlepšieho hráča planéty počínajúc rokom 2015.

„Naša dohoda vypršala v januári a s France Football sme sa dohodli, že ju nepredĺžime,“ oznámili vtedy zástupcovia FIFA. Francúzsky špecializovaný časopis France Football začal udeľovať Zlatú loptu v roku 1956 na základe hlasovania novinárov z celého sveta.

Moja vnútorná dohoda so sebou samým zostala rovnaká aj po novembri 1989.  Roky som pozorne sledoval pred tým, ale aj potom, naďalej tak robím – naše i zahraničné médiá, aby som sa mohol dôsledne učiť  z bohatej histórie športu Dukly, prostredníctvom jej dosahovaných výsledkov so športovou špičkou planéty od jej protagonistov tomu, čo zdobí ľudské dobro, aby som spoznával cesty vysokého športového majstrovstva našich, slovenských olympijských víťazov, majstrov sveta, Európy, ich trénerov, lekárov, fyzioterapeutov, funkcionárov a potom to mohol šíriť ľuďom, ktorí nemajú čas, často ani možnosti vydať sa takými chodníčkami bádania a spoznávania.

Olympijsky víťaz Jožko Pribilinec v jednom rozhovore povedal, že on bojoval v Soule za národ! Uveril som mu a zostal v takej viere dodnes, lebo kto mohol aspoň sčasti nazrieť do vnútorného nastavenia napríklad nášho, na medailové zisky najúspešnejšieho slovenského športovca Miška Martikána, musel pochopiť, čo taká hodnota zdobená olympijským zlatom  znamenala a znamená! Podobne by sa dalo písať o Elene Kaliskej, Františkovi Kunzovi, Antonovi Tkáčovi, Anastasii Kuzminovej či Matejovi Tóthovi, ktorí úžasne vyzdobili jagavým olympijským zlatom logo Dukly.

Kto taký majestátny prvok svojmu národu zahmlí, cielene nepriblíži, nedá  úspechy a prednosti takého športovca na známosť širokej verejnosti, iste má za lubom niečo nekalé. V mútnych vodách sa často nachádza semenište chorôb. Aj takých, ktoré dnes existujú v encyklopedických slovníkoch pod výrazom: rukojemníci! Nuž a urobiť si rukojemníka z čitateľa? Zo športového fanúšika?… To, veru, nebodaj nie! Potom, čo šport a olympijská charta, čo šport a sebadisciplína, čo šport a zdravie, zdravý národ… čo šport a fair – play… 

Dukla Banská Bystrica oslávila 5. októbra toho roka 50. výročie svojho vzniku. V priestoroch Robotníckeho domu v Banskej Bystrici mi viacerí, ako autorovi knižky Svedectvo veliteľa,  položili  otázku, čo pre mňa ako autora znamená táto kniha.

Snažil som sa odpovedať slovami, ktoré sú obsiahnuté v napísaných riadkoch môjho úprimného verejného vyznania. Ak by ste sa ma opýtali, prečo práve také  vyznanie, tu je vysvetlenie. Od lenivosti  hrdzavie rozum, zlozvyk a srdcekrádež – to sú pohromy múdrych ľudí a modly hlupákov.

Som nesmierne rád, že mi život dovolil aj prostredníctvom športu v Dukle, pri Dukle a s Duklou spoznávať ľudí, ktorí  učia dotýkať sa múdrosti, umožňujú vnímať plnými priehrštiami skromnosť a krásu, ktorí sa dokážu deliť o duševný pokoj a vnútornú nádheru. Teší ma, že aj portál www.bystricoviny.sk šíri krásu, dobro, úspechy športu, Dukly Banská Bystrica v nej, kvalitou slova i fotografie.

Knihu Svedectvo veliteľa vyprevadili k čitateľovi (na titulnej snímke sprava doľava) prezident SOV Anton Siekel, športový redaktor RTVS Milan Stanko, dvojnásobný olympijský víťaz Michal Martikán a olympijský víťaz František Kunzo, dlhoročný riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, v súčasnosti primátor mesta Ružomberok generál Igor Čombor, 11 rokov veliteľ Dukly Banská Bystrica plukovník vo výslužbe Ivan Čierny, o ktorom je podstatná časť knihy, dvojnásobná olympijská víťazka Elena Kaliská a autor knihy Jozef Mazár.

Na zábere chýba Čestný prezident SOV František Chmelár. Slávnostného aktu, odvíjajúceho sa od úvodného slova zaslúžilého umelca a nositeľa Pribinovho kríža II. stupňa Juraja Sarvaša sa zúčastnilo bezmála 100 priaznivcov športu v Dukle Banská Bystrica, ale aj vyznávačov umeleckého slova či dobrej knihy. Nechýbali medzi nimi ani zástupcovia zo sesterskej Dukly Praha, medzi ktorými bol riaditeľ AŠK Dukla Praha Jaroslav Priščák.