Astronomický začiatok jesene je spojený s 23.septembrom, ktorý je aj dňom jesennej rovnodennosti (tohto roku je to o deň skôr). Znamená to, že deň a noc trvajú rovnako dlho.

Príčina rovnodennosti

Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej „preč od Slnka“ a najmenej „presne k Slnku“. Takáto poloha Zeme spôsobuje, že severná aj južná pologuľa ako celok ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne.

Definície rovnodennosti

– jeden z dvoch okamihov za rok, keď zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 0° resp. 180°;

– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých obraz Slnka prechádza svetovým rovníkom;

– jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t.j. Slnko je tam v nadhlavníku;

– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé – trvajú 12 hodín.

Jesenná a jarná rovnodennosť

Rozlišujeme septembrovú –  jesennú rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 23. septembra a marcovú – jarnú rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 20. marca. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli zasa jar. Dňom marcovej rovnodennosti sa začína jar na severnej pologuli, na južnej pologuli jeseň.

Termín „jesenná“ resp. „jarná“ rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú. Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti (ekvinokciálny bod), t. j. buď jesenný alebo jarný bod.

Dôsledky rovnodennosti

V deň jesennej a jarnej a rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól).

Pri jesennej rovnodennosti začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.

V deň jarnej rovnodennosti zasa na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc.