Deň víťazstva nad fašizmom slávime v Banskej Bystrici aj so špeciálnou 0 eurobankovkou

História
7 /

den-vitazstva1

j v Banskej Bystrici si v utorok 8. mája 2018 pripomenieme 73. výročie konca II. svetovej vojny. V tento deň slávime  na Slovensku Deň víťazstva nad fašizmom, v Múzeu SNP tp bude aj so špeciálnou eurobankovkou pre verejnosť..

Deň víťazstva v Múzeu SNP s predajom 0 Euro souvenir bankovky

Pripomenúť si Deň víťazstva nad fašizmom môžete v utorok 8. mája od 9:00 hod.  v Múzeu SNP. Predstaví sa a uvedie do predaja 0 Euro souvenir bankovka s emblémom Pamätníka SNP a tanku LT vz. 38.

„Aj napriek tomu, že sa bankovkou nebude dať platiť, je vyrobená zo stopercentného bavlneného papiera, ktorý sa používa na výrobu pravých eurobankoviek. Obsahuje mnohé ochranné prvky ako vodoznak, mikrotlač, sútlačovú značku, hologram, UV ochranné prvky, dotykovú zónu pre nevidiacich, číselník a ďalšie, tak ako eurobankovky, ktoré denne používame,“

uviedol výkonný riaditeľ Euro Souvenir Vladislav Klajban.

Koncept suvenírových bankoviek sa zrodil vo Francúzsku. Vytvoril ho Richard Faille v spolupráci s Národnou bankou Francúzska a Európskou centrálnou bankou. Hlavnou filozofiou projektu je podpora cestovného ruchu a propagácia najvýznamnejších kultúrnych a historických pamiatok v rámci krajín Európy a pomoc pri zachovávaní Európskeho kultúrneho dedičstva.

Banskobystrický Pamätník SNP sa stane prvým objektom na Slovenku, ktorý sa objaví na tejto špeciálnej eurobankovke. Manažér Múzea SNP Dalibor Lesník k tomu povedal:

„Som veľmi rád, že Múzeum SNP predstavuje po prvýkrát vo svojej histórii takýto zaujímavý produkt. Táto bankovka je krásna, iba malými detailmi sa odlišuje od skutočných eurobankoviek. Jej veľkosť je ako súčasná 20 – eurovka, farbu má ako súčasná 500 – eurovka. Zberatelia numizmatici alebo verejnosť si ju bude môcť zakúpiť v priestoroch Múzea SNP symbolicky 8. mája od 9:00 hod. Podľa avizovaného záujmu očakávame obrovský nápor ľudí, čo sa nám možno nepodarilo ani pri okrúhlych oslavách SNP, spustilo sa doslova zberateľské šialenstvo.“

sdr

Vzhľadom k tomu, že ide o limitovaný počet vydaných bankoviek v počte 5 000 kusov, z čoho tisícka je po znížení počtu určená pre zahraničie a zvyšok pre našu verejnosť, pracovníci Múzea SNP upozorňujú všetkých, ktorý sa v utorok chystajú prísť do Banskej Bystrice, že každý návštevník si môže zakúpiť maximálne tri kusy 0 Euro sovenir bankoviek po 2 eurá v bankomate alebo v pokladni. Na poriadok pred predajným miestom budú dohliadať organizátori s mestskou políciou.

Expozícia a výstavy Múzea SNP budú pre širokú verejnosť otvorené bezplatne Popoludní bude pri zemľanke hrať na harmonike priamy účastník SNP pán Vladimír Strmeň. Kultúrny program pripravilo aj OZ Rossija.

Okrem toho sa v kinosále Múzea SNP budú premietať dokumentárne a hrané filmy. Nebudú chýbať ani ukážky modelov vojenskej techniky. Všetci sú srdečne vítaní.

den vitazstva v muzeu snp

U nás oslavujeme Deň víťazstva 8. mája, v Rusku o deň neskôr

Dňom víťazstva nad fašizmom bol pomenovaný 9. máj 1945 najvyšším veliteľom Červenej armády Josifom Vissarionovičom Stalinom na počesť ukončenia druhej svetovej vojny  (v Európe to bol 8. máj). Po nástupe komunizmu v strednej a východnej Európe sa oslavoval a bol stanovený štátnym sviatkom Sú po ňom pomenované mnohé ulice a sídliská (napr. ul. 9. mája).

Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v Remeši. Počas podpisu aktu neboli prítomní oficiálni sovietski predstavitelia. Nemecké vojská navyše pokračovali v bojoch proti sovietskym jednotkám. Sovieti  preto trvali na opätovnom opakovaní aktu v Berlíne.

Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých Spojencov, vrátane Sovietskeho zväzu krátko pred polnocou 8. mája 1945. Nadobudnúť mala platnosť od 23:01 hod. Stredoeurópskeho času. V tej dobe bol na území hlavného mesta Sovietskeho zväzu v Moskve už iný deň – 9. máj 1945.

Druhá svetová vojna 

Je dodnes najväčším a najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý stál život až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike, zúčastňovali sa ich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov – Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva.

Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou po I. svetovej vojne a veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov. Tá kriticky oslabila všetky štáty a   vlády mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému. V Nemecku táto situácia umožnila vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň  Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú rok 1931, keď Japonci vtrhli do Mandžuska.

Dňa 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbor. 6. júna 1944 sa Spojenci vylodili v Normandii.

Koniec druhej svetovej vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.

Povojnové rozdelenie  sfér vplyvu medzi víťazné mocnosti

Po vojne došlo v Európe k vytvoreniu dvoch blokov – západného, ktorý sa sformoval do organizácie NATO a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením Sovietskeho zväzu.

Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch.  (Kórejská a Vietnamská vojna, Arabsko – izraelské vojny a ďalšie).

Československo pod vplyvom Sovietskeho zväzu nastúpilo cestu k socializmu, ale aj za cenu komunistických lágrov pre nepriateľov režimu. Pražská jar v auguste 1968 a pokus o “socializmus s ľudskou tvárou” udusila okupácia našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy a následný “dočasný” 20 – ročný pobyt sovietskych vojsk v Československu.

Studená  vojna skončila pádom Berlínskeho múru v roku 1989, rozpadom Varšavskej zmluvy a vznikom demokracií v štátoch, ktoré po vojne kontroloval Sovietsky  zväz. Ten sa napokon tiež rozpadol…

Autor: (tom), Foto: Mirka Chabadová a archív