Deň boja za slobodu a demokraciu

SPRÁVY
17 /

vaclav havel

Tohto roku si štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu pripomíname 28. výročie  Novembra 1989 resp. Nežnej revolúcie a pádu komunizmu v Československu. O čo vlastne išlo v tých revolučných dňoch?

 Udalosti  17. novembra 1989

Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva.

17. novembra 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach až vyústili do pádu režimu.

Po brutálnom zásahu polície študenti na všetkých vysokých školách od 21. Novembra štrajkovali. Pridali sa k nim divadlá a herci,  postupne ďalšie skupiny občanov.  27. novembra sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk. Na Slovensku vznikla  Verejnosť proti násiliu a v Čechách Občianske fórum.

Dňa 7. decembra 1989 po rezignácii komunistickej federálnej vlády bola 10. decembra vymenovaná nová vláda a prezident Gustáv Husák podal demisiu. 28. decembra 1989 Federálne zhromaždenie zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. Prvé slobodné parlamentné voľby sa uskutočnili v júni 1990.

Rok 1989 priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a slobodnej viery.

Štátny sviatok

Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z. 17. november – Deň boja študentov za slobodu a demokraciu – ako pamätný deň ČSFR. Národná rada SR na svojom zasadnutí 20. októbra 1993 prijala nový zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november – Deň boja proti totalite – vyhlásila za pamätný deň SR.

Poslanci NR SR na 52. schôdzi dňa 25. októbra 2001 rozhodli schválením príslušného zákona, že 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu, bude štátnym sviatkom SR. Zo 103 prítomných hlasovalo 86 za návrh, nevyslovilo sa 12 zákonodarcov a vôbec nehlasovali piati. Prezident SR Rudolf Schuster podpísal Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch následne 30. októbra.

V Českej republike je 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu, štátnym sviatkom od roku 2000.

Z archívov banskobystrickej ŠtB

 Priblížme si pamätné novembrové dni v Banskej Bystrici zo zápisov Štátnej bezpečnosti, ktorá sledovala nepriateľov komunistického režimu.

Zápis z 21. 11. 1989:  Dňa 20.11.1989 došlo ku stretnutiu študentov na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. K uvedenému stretnutiu došlo na podnet predsedu SZM Miroslava Števíka, ktorý z internátneho rozhlasového štúdia vyzýval všetkých, ktorým „záleží na tom, aby sa mali lepšie“ na stretnutie vo vestibule internátu o 22:30 hod. Po zorganizovaní akcie pri mikrofóne sa striedali M. Števík, Edo Glut a Dano Vražda, ktorí okrem iného vyzývali študentov k ďalšiemu zhromaždeniu na deň 21.11.1989 o 08:00 hod.

Asi po pol hodine od začatia zhromaždenia sa k študentom pridalo 5 neznámych osôb, z ktorých jeden sa ihneď ujal slova. Jednalo sa o členov hudobnej skupiny OK-band z Prahy. Ich úmyslom bolo získať účastníkov tohto zhromaždenia k podpore vyhlásení študentov vysokých škôl a umelcov z Prahy, ktoré boli nimi prečítané. Členovia skupiny OK – band vykrikovali heslá „preč s vládou, chceme novú republiku“, čo bolo podporované búrlivým potleskom zhromaždených.

Ďalej sa k zhromaždeniu pripojili aj študenti z VŠE cca 80 osôb, spolu s niektorými funkcionármi oboch vysokých škôl. Zúčastnení študenti sa jednomyseľne postavili proti zásahu poriadkových jednotiek v Prahe dňa 17.11.1989. Na zhromaždení sa ďalej dohodli, že bude stály kontakt medzi študentmi VŠE a PF. V priebehu zhromaždenia účastníci spievali Gaudeamus igitur a na záver zhromaždenia hymnu ČSSR.

Miestni príslušníci ŠtB krátko po skončení zhromaždenia zistili tiež šírenie letákov pozývajúcich verejnosť k podpore požiadaviek študentov, umelcov a občanov Prahy na verejné zhromaždenie na námestí v utorok o 16-tej hodine. Príslušníci ŠtB mali podľa správy “vykonávať opatrenia k zamedzeniu rozširovania letákov”. Napriek tomu, už v ten deň pochodovalo niekoľko tisíc študentov na Námestie SNP. Rýchlo sa k nim začali pridávať nielen ich pedagógovia, ale aj miestni umelci a postupne ľudia z radov širokej verejnosti.

Zápis z 22. 11. 1989: V aule Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici od 8:00 hod. prebieha zhromaždenie študentov, ktoré má vyvrcholiť spolu so študentmi VŠE manifestáciou o 16:00 hod na Námestí SNP, kde chcú vystúpiť so svojimi požiadavkami. Svedčí o tom aj poznatok o návšteve študenta VŠE Tajcnára dňa 22.11 u riaditeľa DJGT v Banskej Bystrici, ktorého Tajcnár požiadal o rozšírenie výzvy študentov VŠE a PF, zameranej na podporu pražských študentov, s požiadavkami na slobodu náboženstva, slobodu zhromažďovania a pod. Tajcnár sa vyjadril, že túto výzvu vyhlásia na popoludňajšej manifestácii.

Zápis z 23. 11. 1989: Počas zhromaždenia študentov PF Banská Bystrica dňa 22.11.1989 vystúpili v diskusii i pedagógovia Dr. Ján Katreniak, Dr. Igor Tvrdoň a PhDr. Juraj Šimo, ktorí sa vyjadrili, že do KSČ vstupovali z presvedčenia, ale dospeli k tomu že strana neplní svoju funkciu a preto súhlasia s požiadavkami študentov.

V noci z 22. na 23.11.1989 bolo zistené, že na vozidle ŠPZ BBE 06-86 štyri osoby rozvážali a vylepovali na verejných priestoroch v Banskej Bystrici „študentskú výzvu robotníkom a roľníkom“ so žiadosťou, aby robotníci a roľníci podporili generálny štrajk 27.11.1989 od 12:00 do 14:00 hod. a spoločné požiadavky robotníkov a roľníkov.

Bolo zistené, že uvedené vozidlo patrí vedúcej Metodklubu v Podlaviciach Jane Parízekovej, bytom Banská Bystrica. Táto výzva bola vylepená na 25 miestach na teritóriu mesta. Osoby boli pri čine zadržané. Okrem Parízekovej to boli 3 študenti PF v Banskej Bystrici a po podaní vysvetlenia boli prepustení.

Správa Štátnej bezpečnosti v Banskej Bystrici zabezpečovala celú šírku zamerania čs. kontrarozviedky na boj s vonkajším nepriateľom, boj s vnútorným nepriateľom a ochranu socialistickej ekonomiky. Vykonávala tiež sledovanie, previerku korešpondencie, odpočúvanie, tajné prehliadky bytov a ďalšie spravodajsko – technické úkony.

Banskobystrická Správa ŠtB zanikla na základe rozkazu ministra vnútra ČSSR Richarda Sachera (č. 17/1990 z 31. januára 1990) k 15. februáru 1990.

plagat-sami-proti-noci

 

 

 

Autor: (tom), Foto: archív