Takmer denne chodíme okolo banskobystrického hradného areálu, ale čo o ňom vieme? Ktoré stavby patria k mestskému hradu, v ktorých storočiach sa budovali, aká história ich sprevádza a mal bystrický hrad svojho hradného pána?

Štvrtková Bystrická hodinka v Národnom dome

Odpovede na tieto, ale aj ďalšie otázky, prinesie septembrová Bystrická hodinka. Uskutoční sa už tento štvrtok 20. septembra o 18:00 hod. v Národnom dome.

Bystrická hodinka už tretí rok pravidelne a za veľkého záujmu Banskobystričanov a Banskobystričaniek odkrýva tajomstvá minulosti mesta pod Urpínom. Po prázdninách sa „hodinka“ opäť vracia opäť, a to so zaujímavou témou – Mestský hrad.

O jeho histórii bude hovoriť sprievodca cestovného ruchu a milovník histórie Banskej Bystrice Jozef Ďuriančík.

Mestský hrad v Banskej Bystrici

Bol postupne stavaný od 13. storočia nemeckými kolonistami a tvoril silne opevnenú časť. Samotné opevnenie bolo postavené za vlády Mateja I. v rokoch 1480-1510, vstupná brána a veža s barbakanom boli dokončené v roku 1512.

Na južnej strane je bývalá brána, do ktorej sa vchádzalo padacím mostom. Vidno tam zvyšky obranného múru a to otvory nad bránou – miesta pre obrancov hradieb.

V hradnom areáli sa nachádzajú pamiatky neskorogotického stavebného štýlu, ako napr.Kostol Nanebovzatia panny Márie, Kostol sv. Kríža, Matejov dom, Banícka bašta a Pisárska bašta, Pretórium a Barbakan.

Z opevnenia hradu sa dodnes zachoval severný úsek hradného múru s baštami za slovenským kostolom a pôvodná vstupná časť s vežou a barbakanom. Vstupná časť pozostáva z prednádvoria a vežovej brány so zvyškami zariadenia zdvižného mostu. Do barbakanu sa vstupovalo dvoma kamennými portálmi.

Vpravo je tzv. Petermanova veža, pomenovaná podľa mešťana, ktorý údajne financoval jej stavbu. Je to strážna veža, v ktorej je umiestnený starý, pôvodne veľký zvon, zhotovený ešte v 15. storočia. S touto vežou susedí menšia časť hradných budov s nádvorím, zvaná Barbakan.

Veduty mesta z dávnejšieho  obdobia zachytávajú Petermanovu vežu ako jednu z dominánt Banskej Bystrice. Neunikla ani pozornosti slovenského učenca Mateja Bela žijúceho istý čas v meste pod Urpínom, ktorý ju charakterizoval takto:

„Od radnice vo vzdialenosti niekoľkých krokov stojí hradná brána, ktorá vedie priamo na námestie. Do brány je vstavaná veža s takou pevnou maltou, že sa mnohí nazdávajú, že sa do piesku a a vápna, aby bola stavba pevnejšia, pridávalo víno. Vypína sa nad týmto mohutným hradným objektom a zavesený je v nej zvon, ktorý je dozaista najväčší v Uhorsku.“ 

Viac sa dozviete vo štvrtok. Na pútavé odkrývanie minulosti pozýva už tradične o.z. Banskobystrický okrášľovací spolok. Poďakovanie za podporu patrí  Mestu Banská Bystrica, BBSK, Národnému domu a firme BBXNET. Vstup je ako vždy voľný.

Viac informácií nájdete na: www.bystrickahodinka.sk a www.bbos.sk.