Burninggarden – Horiaca záhrada Chavivy Reik sa rozozvučí šansónom

KULTÚRA
0 /

Druhý  ročník medzinárodného šansónového festivalu opäť rozozvučí romantickú záhradu Chavivy Reik v nedeľu 27. augusta  od 17:00 hod. v areáli Múzea SNP

Burningarden

Festival vznikol ako podpora odvahy a boja za skutočné hodnoty v tomto kraji. Chaviva Reik bola jednou z predstaviteliek nesmiernej odvahy mladých ľudí, ktorí sa postavili na správnu stranu, proti fašizmu. Bola zajatá a zastrelená fašistami v Kremničke.

Po vlaňajšom ročníku so šansónmi Bulata Okudžavu, bítnikmi či spisovateľom Ľubom Feldekom, tento rok premiérovo zaspieva Jana Orlická francúzsky šansón z Korziky, Tahiti, Guadeloupe, Reunion a ďalšie v rôznych originálnych jazykoch. Sprevádzať ju budú muzikanti z Prahy a Brna Vítězslav Vavrda, Petr Kořínek, Milan Kašuba a člen skupiny Čechomor  Radek Pobořil.

Generácia Nula po vlaňajšom unikátnom „šansónovaní“ bítnikov a jazzu  tento rok pripravila originálne prekvapenie. Básnici začnú spievať. Nič iné si vzácna poézia nemôže želať. Peter Papšo, Janka Olejová, Marcel Páleš, Pavol Korba sa tešia na reálny dôkaz toho, že neexistuje nik, kto nevie spievať. Obzvlášť ak je šansoniér.

Vrcholom večera bude bezpochyby známa herečka Jana Hubinská, ktorá otvorí otázku Buď to ty alebo ja, spolu s vynikajúcimi jazzovými muzikantmi v pozadí. Juraj Kalász, kontrabas a klavirista Gabo Jonáš uzavrú nedeľný letný večer a šansónovanie v Horiacej záhrade.

Chaviva Reik

V romantickej záhrade areálu Múzea SNP nesúcej meno Chavivy Reik odhalili tejto slovenskej a izraelskej národnej hrdinke v roku 2014 pamätník. Jeho autorom je akademický sochár Péter Gáspár, ktorý na banskobystrickej  Akadémii umení v Banskej Bystrici vedie ateliér figurálneho sochárstva.

Pôvodným menom Marta Reik –  krycie meno počas vojny Adela Robinson (*22. jún 1914 Nadabula – † 20. november 1944 Banská Bystrica – Kremnička) bola vojenská  dôstojníčka a slovenská protifašistická bojovníčka. Narodila sa v chudobnej židovskej rodine 21. júla 1914 v obci Nadabula, dnes súčasť mesta Rožňava.

V roku 1919 sa s rodičmi presťahovala do Radvane pri Banskej Bystrici. Tu v rokoch 1919 až 1929 navštevovala obecnú školu, neskôr v rokoch 1929 až 1931 aj strednú odbornú školu, ktorú však pre nedostatok finančných prostriedkov neukončila. Následne pracovala ako predavačka v železiarstve. Od mlada bola aktívna v sionistickom hnutí. Roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy, kde pracovala ako sekretárka dr. Oskara Neumanna, jedného z vedúcich predstaviteľov sionistického hnutia na Slovensku. Vyučovala v prípravných kurzoch pre vysťahovalcov do Palestíny. Bola vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu.

Sťahovanie do Palestíny

V decembri 1939 sa s manželom odsťahovala do Palestíny. V roku 1941 vstúpila do Hagany a o rok neskôr do úderných oddielov Palmach. Prihlásila sa na výzvu SOE, ktorá prostredníctvom Židovskej agentúry hľadala židovských dobrovoľníkov pre špeciálne vojenské operácie.

Vstúpila do pomocného ženského zboru RAF (WAAF) pod menom Ada Robinson. Vďaka SOE v roku 1942 absolvovala vojenský a spravodajský výcvik a získala hodnosť seržanta.

Návrat na Slovensko v uniforme spojencov

V lete 1944 bola zaradená do výsadku Amsterdam. Príslušníčka anglo-americkej vojenskej misie pri Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku. Účastníčka protifašistického odboja vysadená do priestoru SNP 17. septembra 1944. Podieľala sa na získavaní spravodajských informácii o židovskom obyvateľstve na Slovensku.

Pomáhala židovským utečencom na povstaleckom území a organizovala odvoz židovských detí cez Maďarsko do Palestíny. Pomáhala organizovať odsun zostrelených spojeneckých letcov. Spolu s ostatnými členmi výsadku sa podieľala na výcviku židovských partizánov.

Masová vražda v Kremničke

Po potlačení SNP sa skrývala spolu s partizánmi v okolí Pohronského Bukovca. 31. októbra bol partizánsky tábor prepadnutý nacistickými jednotkami. 1. novembra 1944 bola zajatá spolu s ďalšími partizánmi ukrajinskou jednotkou Waffen-SS Galizien. Pri výsluchu netajila svoj židovský pôvod.

Po krutom mučení bola spolu s ďalšími väzňami 20. novembra oficiálne prepustená. V skutočnosti nacisti zhromaždili 250 osôb židovskej národnosti, medzi nimi i Chavivu Reikovú pri Banskej Bystrici, kde ich toho istého dňa v protitankovom zákope pri Kremničke všetkých povraždili.

Po oslobodení bolo jej telo exhumované a uložené v Olšanských hřbitovech v Prahe. V roku 1952 bolo na žiadosť izraelskej vlády znovu exhumované a prevezené do Izraela, kde bola Reiková pochovaná na Herzlovom cintoríne. Mestský národný výbor v Banskej Bystrici jej 21. augusta 1990 udelil In memoriam čestné občianstvo.

program

 

 

Autor: (tom), Foto: ilustračné