Banská Bystrica spolu s Ružomberkom a Veľkou Idou pri Košiciach patria posledné roky medzi miesta s najviac znečisteným ovzduším u nás. Tak začína článok bratislavského redaktora jedného známeho slovenského denníka, ktorého obsah ma ako Bystričana majúceho rád svoje mesto úprimne  pobúril.

Všetko spustila smogová výstraha v dňoch 24. – 26. novembra Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) pre mesto pod Urpínom kvôli zvýšenému výskytu prachových častíc PM10. Tie namerala jediná stanica umiestnená v tesnej blízkosti veľkej križovatky na I/66, medzi staveniskom novej autobusovej stanice a bývalým Domom kultúry.

Nechcem spochybňovať výsledky merania SHMÚ, ktoré sú podľa noriem v súlade so zákonom. Verím že v inkriminovanom mieste došlo k výraznejšiemu prekročeniu povoleného denného limitu výskytu  prachových mikročastíc v ovzduší.

Čo však nedokážem pochopiť je skutočnosť, že na základe merania jedinej monitorovacej stanice umiestnenej v extrémne namáhanom prostredí (frekventovaná cesta  a rozsiahle stavenisko v údolí Hrona s nízkym prevetrávaním a výmenou vzduchu) sa vyhlási smogové nebezpečenstvo pre celé 80 – tisícové mesto s výrazne členitým územím.

Povolený denný limit znečistenia ovzdušia nesmie byť na jednom mieste prekročený viac ako 35 – krát ročne. Samotní odborníci síce priznávajú, že v danom mieste spôsobilo prekročenie denného limitu nepriaznivé počasie, práce na stavenisku a zvýšený pohyb vozidiel v rámci dočasnej zmeny organizácie dopravy, ale čísla nepustia.

Nemal som však pocit, že by v tom čase napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam počasiu hrozil smog napríklad v Sásovej, Radvani, na Fončorde či v iných častiach mesta, kde žije najviac obyvateľov.

Obzvlášť keď Banská Bystrica je návštevníkmi i väčšinou Bystričanov považovaná za jedno z najkrajších  miest na Slovensku. Dodnes si pamätám, keď k nám chodila na návštevu moja mama z dolniakov, ako vždy vravievala: „Deti moje, vy tu máte takú dobrú vodu a tak sa mi u vás dobre dýcha.“

Nerozumiem, ako sa môže tá istá  Banská Bystrica zrazu stať jedným z „najprašnejších miest s najšpinavším ovzduším.“ To mi pripadá tak, akoby v Tatrách pri monitorovacej stanici začali stavať nový hotel a zrazu by namerané hodnoty v tomto mieste logicky vykazovali  neúmerne zvýšené hodnoty prachových častíc v ovzduší, tak vyhlásime smogové nebezpečenstvo pre celé tatranské  územie, hoci o dolinu ďalej je stále krištáľovo čistý vzduch…  

Otázka znie, prečo sa celková situácia ovzdušia v našom meste nevyhodnocuje meraním  na viacerých monitorovacích bodoch buď prostredníctvom stacionárnych alebo mobilných staníc? Jedna monitorovacia stanica  v krajskom meste predsa nemôže poskytnúť objektívny obraz o celkovej kvalite ovzdušia. Prečo ich nemáme u nás viac, ako je to v ostatných veľkých mestách?

Inými slovami v meste pod Urpínom sa presne sa vyhodnocuje iba to najhoršie miesto na území a na základe toho sa vydá tlačová správa so smogovou výstrahou pre celú Banskú Bystricu. Niektoré médiá potom z toho odvodzujú niečo, čo nezodpovedá skutočnosti.

Priznám sa, že to vo mne vzbúrilo žlč a hoci nie som odborník na meteorológiu, musím sa ozvať, pretože tu žijem a poznám toto mesto i ľudí v ňom. Banská Bystrica ani zďaleka nie je mesto s najšpinavším ovzduším na Slovensku!!!

Celé mi to pripomína nedávny pohon hygienikov na bystrického výrobcu cícerovej nátierky kvôli údajnej otrave jedného konzumenta, ktorý jedol výrobok po dátume spotreby a vzorky sa brali z odpadkového koša.  Kvôli tomu sa na istý čas zastavila výroba tejto nátierky, sťahovala z obchodov i skladov, dokonca výstraha išla aj do zahraničia. Všetko podľa noriem a zákona.

Ako sa neskôr ukázalo, príčina bola niekde inde, ale škody výrobcovi už nikto nenahradí. Dnes je tu ďalšia bystrická kauza s prašnosťou ovzdušia. Opäť je všetko v súlade so zákonom, len vzhľadom na okolnosti zdravý sedliacky rozum akosi zostáva nad tým stáť v nemom úžase. Je to možné? Je a  tak si tu žijeme…