Vladimír Sklenka: Celoeurópsky projekt Fuggerovskej cesty sa stáva pre Banskú Bystricu skutočnosťou

Blog
4 /

Banská Bystrica sa stáva zakladajúcim členom Európskej Fuggerovskej cesty a slovenský jazyk sa tak prvýkrát stane oficiálnym jazykom v celoeurópskom projekte spolu s nemeckým, talianskym a anglickým jazykom.

Naše mesto sa zároveň ocitá medzi najvyspelejšími regiónmi Európy, akými sú Bavorsko a Tirolsko. To, čo nám tento projekt okrem rozvoja cestovného ruchu, záchrany pamiatok a krás nášho mesta, či dokonca Banskobystrického kraja, môže priniesť a ako ho využijeme je len na nás.

Zakladajúcimi mestami v rámci projektu sú popri Banskej Bystrici mesto Augsburg v Bavorsku, rakúske mesto Schwaz v severnom Tirolsku a talianske mesto Sterzing v južnom Tirolsku. A čo nás vlastne spája?

Je to jedna z mála slovenských vecí celosvetovehého významu, a to práve naša meď, ktorá v rokoch 1495 – 1546 ovládla svet a centrom jej produkcie bol Banskobystrický mediarsky podnik. Tento podnik patril Jánovi Thurzovi, jednému z najbohatších šľachticov vtedajšieho Uhorska a Jakubovi Fuggerovi z Augsburgu – historicky jednému z najbohatších ľudí na svete (a to všetko vďaka našej slovenskej medi z Banskej Bystrice a Ľubietovej).    

Všetko sa zrodilo pomerne nedávnou spoločnou pracovnou návštevou na čele s primátorom nášho mesta Jánom Noskom do Augsburgu. Prijali nás tam zástupcovia Fuggerovskej nadácie a aj primátor mesta Augsburg Kurt Gribel, ktorý je predsedom zväzu Bavorských miest a významnou osobnosťou v Bavorsku. Je potrebné spomenúť a uvedomiť si, že náš región v podstate považovali za zaostalejšiu časť Východnej Európy.

Teraz v septembri, keď už máme za sebou aj stretnutie prípravného výboru v najsevernejšom meste Talianska pod Alpami v Sterzingu (ktoré je významným centrom cestovného ruchu) môžem povedať, že Banská Bystrica urobila prelom, aký na Slovensku nedosiahlo žiadne iné mesto.

Vyjadrenia zástupcov nášho mesta boli akceptované a Augsburčania na nás nedali dopustiť. Samozrejme, na stretnutí v priestoroch nádhernej historickej radnice sme sa prvýkrát stretli aj s našimi ďalšími partnermi z rakúskeho Schwazu a domáceho talianskeho Sterzingu.

Súčasťou návštevy v Sterzingu bola prehliadka alpského Baníckeho múzea na Snežnom vrchu (Schneeberg), kde sa ťažilo striebro a olovo. Aby baníci v stredoveku nemuseli vystupovať do údolia za horským vrcholom 8 hodín, zriadili banícku osadu priamo na hrebeni Álp. Žili tam 2/3 roka v 15 metrovom snehu, až kým osadu v roku 1965 sami nepodpálili. Dnes, navštívi múzeum na Snežnom vrchu vyše 45 000 turistov za sezónu.

Pozoruhodné však bolo aj sprevádzanie v samotnej bani (ako som sa neskôr dozvedel brigádničkou, ktorá študuje na vysokej škole). Počas 45 – minútovej interaktívnej prednášky som sa toho dozvedel o baníctve veľmi veľa – ako baníci pracovali, aké stroje a akým spôsobom používali, na aké choroby trpeli od stredoveku do 20. storočia a mnoho ďalších informácií. Návštevu Sterzingu všetkým vrelo odporúčam, je to krásne stredoveké mesto.

Potenciál projektu Európskej Fuggerovskej cesty je pre Banskú Bystricu, Banskobystrický kraj a celé Slovensko obrovský. O našej Banskej Bystrici sa už teraz píše v celom Bavorsku, a to Slovensko nedosiahlo ani za státisíce určené na cestovný ruch. Mňa osobne prekvapila otázka jednej zúčastnenej dámy z Augsburgu – že ona by chcela prísť do Banskej Bystrice s rodinou na týždeň, no či máme hory a turistické chodníky. Nevadí.

Na stretnutí dostala vďaka mestu Banskej Bystrici a Banskobystrickému kraju propagačné a informačné materiály, aké tam nemal nikto nikdy k dispozícii. Materiály o krásach Banskej Bystrice a Slovenska je určite presvedčia a niekedy prelomí ľady viac osobný prístup a užšia spolupráca miest, ako bezduchá reklama v televízii za tisíce…

jakob fugger

 

Autor: Vladimír Sklenka, Foto: Andrea Maková, mesto BB, Martin Kluger, Augsburg

Vladimír Sklenka

Vladimír Sklenka