Miro Toman: Vážme si Bystričania, čo máme – športovcov aj novú autobusovú stanicu

Blog
2 /

Ono to už tak býva, že tí, čo hlasno kričia, budia dojem väčšiny. V Banskej Bystrici mám na mysli ľudí s negatívnym myslením, ktorí skritizujú všetko, čo sa dá bez ohľadu na to, či danej veci rozumejú alebo či majú o nej správne a dostatočné informácie. Jednoducho z princípu musia byť apriori proti.

Ešteže máme špičkových svetových športovcov, ako sú olympijskí víťazi Nasťa Kuzminová či Matej Tóth z banskobystrickej Dukly alebo hokejoví „barani“, ktorí útočia na druhý majstrovský titul po sebe. V našom meste je široká základňa aj pre ďalšie športy. Napokon šport je to, čo spája Bystričanov, pri športe dokážeme ako fanúšikovia ťahať za jeden povraz.

Nie nadarmo sa Banská Bystrica stala Európskym mestom športu 2017, ktoré vytvára dobré podmienky pre športovanie mládeže, v ktorej je naša budúcnosť. Aj preto vláda SR podporila mesto pod Urpínom trojmiliónovou investíciou do budovania a modernizácie športovísk. 

Horšie je to v pohľade na ďalší urbanistický rozvoj nášho mesta, kde už všetci neťaháme za jeden povraz ako pri hokeji. Zbavili sme sa hlavného architekta mesta, ktorý bol pod neustálym tlakom „ochrancov“ životného prostredia vyrušovaných každou novou stavbou, napriek tomu sa v Banskej Bystrici stavia a občas sa podarí vytvoriť celkom pekné architektonické dielo.  

Každého normálneho Bystričana muselo potešiť, keď v renomovanej súťaži Stavba roka 2017 uspela nová bystrická autobusová stanica Terminal. Odborná porota ocenila túto bystrickú stavbu roka Cenou Únie miest Slovenska a v hlasovaní verejnosti bola druhá. Myslím, že plným právom, lebo sa jedná o prvé moderné hybridné centrum na Slovensku spájajúce dopravnú časť s obchodnou (druhé sa stavia v Bratislave).

Celkom chápem primátora Jána Noska aj jeho zástupcu Jakuba Gajdošíka, keď sa so zadosťučinením poďakovali všetkým, ktorí sa podieľali na výstavbe novej autobusovej stanice stojacej na mieste tridsaťročného strašidla. Práve na ich pleciach ako zástupcoch mesta pri rokovaniach s investorom ležala najväčšia zodpovednosť za dotiahnutie tejto investície do úspešného konca tak, aby výsledné dielo slúžilo svojmu účelu, spolu s obchodmi aj verejnej autobusovej doprave. Bystrickí kritici zrazu mlčia alebo len naprázdno škrípu zubami.  

„Porota, zložená z odborníkov slovenskej architektúry a stavebníctva, vyzdvihla predovšetkým vybudovanie jedinečného spoločného priestoru verejnej dopravy a komplexných služieb. Vysoko ocenila najmä kvalitné prvky sedenia s možnosťou pripojenia na elektrickú energiu, wifi, navigačný elektrický systém, ale aj dostatok parkovacích miest. Pozitívne hodnotila vysokú kvalitu samotnej realizácie stavebného diela, optimálne použitie stavebných materiálov a technológií,” zaznelo v odbornom hodnotení bystrického Terminalu.  

Miesto toho, aby sme boli ako Bystričania hrdí na to, že stavební odborníci a architekti zo Slovenska si cenia moderné bystrické stavby, akou bol v roku 2009 komplex Europa a teraz Terminal, tak niektorí miestni architekti a falošní proroci majú plné ústa fráz a kritických slov na adresu tvorcov nových  architektonických diel, ktoré posúvajú Banskú Bystricu ďalej do 21. storočia.

Celkom zábavne vyznieva kritika negatívne mysliacich Bystričanov, že vraj autobusová stanica nie je prepojená so železničnou stanicou. Nuž som veľmi zvedavý, čo povedia na novú bratislavskú autobusovú stanicu kilometre vzdialenú od železničnej. 

Ale ako sa vraví, psi štekajú a karavána ide ďalej. Našťastie drvivá väčšina Bystričanov to vie oceniť a radi navštevujú obidva moderné komplexy. Rozvoj mesta sa zastaviť nedá, iba ak by sa do vedenia mesta dostali ľudia, pre ktorých by bolo ideálnym riešením zakonzervovanie súčasného stavu bez ďalších nových stavieb, ktoré onedlho vyrastú. Ale o tom niekedy potom…

Autor: Miro Toman , Foto: ilustračné

Miro Toman

Miro Toman