Marcové prezidentské voľby majú nového favorita – diplomata Maroša Šefčoviča

SPRÁVY
17 /

Predseda NR SR Andrej Danko vyhlásil termín prezidentských volieb na sobotu 16. marca 2019. Pokiaľ bude potrebné druhé kolo, to sa uskutoční s dvomi kandidátmi s najvyšším počtom hlasov 30. marca. Uzávierka prihlášok kandidátov je 31. januára.

Podmienky kandidatúry

Záujemcovia o palác môžu kandidovať, ak splnia zákonné podmienky. Za prezidenta možno podľa zákona zvoliť každého občana SR s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý má v deň voľby aspoň 40 rokov. Kandidátov navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 tisíc občanmi.

Právo voliť slovenského prezidenta má plnoletý občan SR. Voľba je dvojkolová. Znamená to, že ak v prvom kole volieb nezíska ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, do 14 dní sa uskutoční druhé kolo, na ktorom sa zúčastnia dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

prezidentsky palac1

Do súboja kandidátov vstupuje Maroš Šefčovič

Do súboja o Prezidentský palác chce ísť viac ako desiatka kandidátov. V poslednom decembrovom prieskume verejnej mienky z tých relevantných kandidátov, ktorí ohlásili svoju kandidatúru, bodovali v poradí Robert Mistrík  (vedec s podporou SaS a Spolu), Béla Bugár (Most-Híd), Štefan Harabin (sudca Najvyššieho súdu SR), Milan Krajniak (Sme rodina), Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko), František Mikloško (bývalý politik KDH), Marian Kotleba (ĽSNS), Eduard Chmelár (politický analytik), Gabriela Drobová (dramaturgička a riaditeľka módnej televízie), József Menyhárt (SMK) či Juraj Zábojník (bezpečnostný analytik).

robert mistrik

Čakalo sa na kandidáta najsilnejšej parlamentnej strany SMER-SD, ktorý môže výrazne zamiešať voličskými preferenciami. Napokon je ním kariérny diplomat a podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Nie je členom žiadnej strany a chce byť nadstraníckym prezidentom. Kandidatúru ohlásil  na piatkovej tlačovke v bratislavskom hoteli Loft po boku svojej manželky Razom stal jedným z najväčších favoritov marcových prezidentských volieb.

 „Od vlaňajška registrujem hlasy, ktoré volali po tom, aby som zvážil kandidatúru na prezidenta SR. Hlavne v posledných dňoch bola táto komunikácia oveľa intenzívnejšia. Vo všetkých rozhovoroch zaznieval jednoznačný apel, aby budúci prezident mohol čo najviac prispievať k celospoločenskému zmieru, aby garantoval jednoznačné ukotvenie Slovenska v modernej prosperujúcej Európe a posilňoval postavenie krajiny v zahraničí,“

opísal aktuálnu situáciu dva mesiace pred prezidentskými voľbami Maroš Šefčovič.

maros sefcovic3

Svoju kandidatúru na prezidenta SR musí Šefčovič oznámiť šéfovi Európskej komisie  Jean – Claude Junckerovi a ten o tom bude informovať Európsky parlament. Ako člen exekutívy EÚ, ktorý chce kandidovať v domácich voľbách, musí eurokomisár požiadať o tzv. volebnú dovolenku. Počas nej jeho pracovné povinnosti so zodpovednosťou  za  oblasť energetiky EK prerozdelí medzi ostatných komisárov.

standarda

Maroš Šefčovič

Kariérny diplomat JUDr. Maroš Šefčovič, PhD. sa narodil 24. júla 1966. Vysokoškolské štúdium začal v roku 1984 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V rokoch 1985-1990 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Právnická fakulta UK v Bratislave mu v roku 1994 nostrifikovala diplom a priznala titul doktor práv (JUDr.). Na Právnickej fakulte UK v Bratislave absolvoval v rokoch 1996-2000 postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva, zavŕšené priznaním hodnosti PhD.

V Paríži v roku 1990 absolvoval kurz Francúzština – jazyk diplomacie a medzinárodného práva (Université Perpignan) a o rok neskôr v USA Kurz pre diplomatov (Hoover Institution, Stanford University). V špecializovanom kurze v Zimbabwe sa zdokonaľoval vo francúzskom jazyku a v Izraeli si osvojil základy hebrejského jazyka, manažmentu a prezentácie. Európa na sklonku roku 2000 bol názov seminára v rakúskom Salzburgu, ktorý absolvoval v roku 1996.

maros sefcovic2

Profesionálnu kariéru začínal Maroš Šefčovič na Federálnom ministerstve zahraničných vecí (FMZV) ČSFR v Prahe v roku 1990 ako poradca 1. námestníka ministra, potom bol tretím tajomníkom a konzulom na československom veľvyslanectve v Harare (Zimbabwe) a zástupcom veľvyslanca a druhým tajomníkom na veľvyslanectve v Ottawe (Kanada).

Od roku 1993 je pracovníkom slovenského ministerstva zahraničných vecí. Od roku 1995 pracoval na odbore krajín EÚ a NATO najprv ako referent, neskôr zástupca riaditeľa odboru, bol zástupcom riaditeľa a riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR. V roku 1998 pôsobil Maroš Šefčovič ako zástupca veľvyslanca a radca v Misii SR pri Európskych spoločenstvách v Bruseli (Belgicko) a v roku 1999 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Tel Avive (Izrael).

maros sefcovic v bb

Po návrate na Slovensko v roku 2002 zastával Šefčovič na MZV SR funkciu generálneho riaditeľa sekcie bilaterálnej spolupráce a bol generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti. Od roku 2004 pôsobí ako stály zástupca Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli.

Aktívne ovláda anglický, francúzsky, ruský a pasívne nemecký jazyk.  Od 22. októbra 2014 zastáva dôležitý post podpredsedu Komisie zodpovedného za energetickú úniu. Maroš Šefčovič je nestraník.

Autor: (tom), Foto: TASR a ilustračné