Ludvik Nábělek: Mozgový systém odmeny ako zdroj problémov?

Blog
2 /

Mozgový systém odmeny umožňuje človeku identifikovať a vyhľadávať zdroje pozitívnych zážitkov. Ide o vývojovo starý neuronálny systém, prostredníctvom ktorého jedinec prežíva pocity slasti pri uspokojovaní základných životných potrieb (príjem potravy, sex) – jeho primárnou úlohou bola podpora činností  zabezpečujúcich prežitie a zachovanie rodu.

 U sociálne žijúcich živočíchov môže takúto odmenu poskytnúť dosiahnutie vyššej úrovne sociálnej hierarchie, u človeka aj  množstvo ďalších, často aj abstraktných podnetov (zážitok krásy a cti, športový výkon, peniaze a pod.). Získanie odmeny v podobe možnosti prežívania pocitu slasti predstavuje jeden zo základných cieľov vôľového konania človeka.

 Motivácia ako hnacia sila na cieľ zameraného konania transformuje vidinu odmeny do konkrétnej činnosti, pričom v procese rozhodovania sa z viacerých možností zvolí tá, ktorá na základe skúseností, vedomostí či očakávania povedie k dosiahnutiu  cieľa.

 Schopenhauer v knihe O životnej múdrosti rozlišuje tri druhy pôžitkov motivujúcich ľudské konanie: popri „pôžitkoch reprodukcie“, kam radí pôžitky z jedenia, pitia, trávenia, odpočívania a spánku, „pôžitkoch senzibility“, ktoré spočívajú v pozorovaní, meditovaní, vynaliezaní či filozofovaní, tiež „pôžitky iritability“, kam zaraďuje tanec, divadlo, spoločnosť, karty, hazardné hry, kone, sex, pijatiku, cestovanie, poľovačky, ba dokonca aj boje a vojny.

 Narušenie schopnosti jedinca prežívať príjemné pocity na základe prirodzených, bežným životom poskytovaných podnetov a situácií vedie u predisponovaných osôb k intuitívnemu hľadaniu, nachádzaniu a neskôr už cielenému opakovaniu náhradných zdrojov pocitu slasti.

 Mozgu „je pritom jedno“, či je subjektom jeho odmeny z vonku pochádzajúca psychoaktívna látka alebo rôzne nelátkové podnety – rozličné chemické látky, ale aj rozličné aktivity dokážu mozgový systém odmeny prakticky kedykoľvek uviesť do činnosti a spôsobiť tak (nezriedka falošnú) signalizáciu šťastia, pohody a úspechu. Prirodzené zdroje odmeny tak bývajú nahrádzané arteficiálnymi s vyšším závislostným potenciálom.

 Takto sprostredkované zážitky sa ľahko môžu stať novým zmyslom existencie, ktorý nahradí komplikovanejšiu, na druhej strane však zväčša menej úspešnú a často nudnejšiu dejovú líniu, ktorú ponúka skutočný život.

 Látkové a nelátkové podnety pôsobiace v určitých dávkach, intervaloch či určitý čas spôsobujú zmeny v neuronálnych okruhoch zodpovedných za prežívanie odmeňujúcich pocitov. Na dlhodobom pretrvávaní chorobného vzťahu k návykovej látke alebo aktivite sa podieľa aj prepojenie systému odmeňovania s motivačnými, emočnými a pamäťovými centrami.

 Tieto prepojenia na jednej strane posilňujú motiváciu konania vedúceho k „nasýteniu“ systému odmeny bez ohľadu na následky, na druhej strane umožňujú zachytiť a rozpoznať signály situácií sľubujúcich odmenu a aktívne ich vyhľadávať. Hoci zjednodušene možno povedať, že u ľudí s oslabenou schopnosťou prežívania príjemných pocitov a stavov na základe prirodzených, z každodenného života vyplývajúcich podnetov dochádza k zvýšenému ohrozeniu závislostným správaním, imúnny voči vzniku závislostí nie je nikto.

 Obzvlášť nebezpečné je to v obdobiach pôsobenia závažných psychosociálnych stresorov (nezamestnanosť, ekonomická či existenčná neistota, izolácia, rastúca miera sociálnej nerovnosti, pocity krivdy, nespravodlivosti a beznádeje), keď sa človek utieka k akýmkoľvek možnostiam úniku z ťaživých životných situácií a nedokáže odolať falošným lákadlám. Bezprostredne ohrozenou skupinou sú mladí ľudia, ktorí pri spoznávaní života môžu ľahko podliehať rozličným, aj na nich priamo cieleným, zvodom.

 Účasť mozgového systému odmeny na vzniku a udržiavaní látkových a nelátkových závislostí (teda psychiatrických diagnóz) nie je však jediným problémom. Prostredníctvom identických mechanizmov dochádza k vzniku ďalších sociálnopatologických javov, ktoré môžu a nemusia mať aj zdravotný korelát (vznik nadváhy a obezity, boj o moc a majetky, sexuálne excesy, počítačová kriminalita).

 Na mozgový systém odmeny intenzívne pôsobia rôzne reklamné aktivity. Nečudo, práve obchod s komoditami pôsobiacimi prostredníctvom ponuky rôznych zdrojov slasti prináša extrémne zisky (príjem potravy, alkohol, návykové látky, pornografia a prostitúcia, počítačové hry, rôzne formy hazardu, obchod so zbraňami)  a nie je ľahké čeliť profesionálne dokonalým marketingovým stratégiám.

 Navyše, snaha o zmysluplnú reguláciu rizikových činností a situácií (či už zákonom alebo „pekným slovom“) má často príliš silných a príliš zainteresovaných oponentov a nie vždy je nezištná a úprimná. (Len jeden príklad za všetky: koľko prázdnej slamy sa namlátilo okolo z hľadiska politického marketingu zrejme efektnejšieho boja za zakázanie herní pri absolútnej ignorancii na prvý pohľad akoby menej nebezpečných, no rovnako zhubných dôsledkov stávkovania a tipovania športových výsledkov – čo Vy na to, pán Borbély? – alebo oveľa nebezpečnejšieho on-line nielen hazardného hrania).

 Ale aby sme voči systému odmeny neboli nespravodliví. Ten, kto vášnivo hrá na klavíri alebo na husliach, kto cvičí, behá a lyžuje alebo náruživo stavia modely lietadiel, môže byť pre rodinu i spoločnosť nesmiernym prínosom. A isto väčšina z nás už zažila stav zamilovanosti, ktorý človeku nedovolí myslieť na nič iné ako na milovanú osobu. Vo všetkých týchto prípadoch sa aktivizuje systém mozgového odmeňovania.

 A práve on nás poháňa, aby sme prekonávali prekážky, zlepšovali svoje schopnosti a podávali maximálne výkony – a to nie za peniaze, ale preto, lebo jednoducho chceme. Aktivizácia systému odmeňovania tak sama osebe nerozhoduje o tom, či niečo označíme za problém alebo nie. Dôležitejším kritériom je narušenie rôznych aspektov životného fungovania (práca, rodina, štúdium, záujmy) v dôsledku porúch konania, na rozvoji ktorých sa systém odmeňovania pôvodne podieľal.

 A aj keď nemožno povedať, že by sme boli do rizikových aktivít explicitne nútení, treba sa mať na pozore, či celá naša civilizácia netvorí len akúsi povrchnú mozaiku unifikovaných mediálnych vstupov, reklám a umelo vytvorených zvodov a kultov. Opatrnosti voči všetkému, čo sa na nás valí prostredníctvom masmédií, preto (a nielen preto) nikdy nie je dosť.

Autor: Ludvík Nábělek , Foto: ilustračné

Ludvík Nábělek