Ľubomír Motyčka: Ako zarobiť 90.000 € ?

Blog
6 /

Nie je to jednoduché a ak ide o mestský podnik, nie je to vlastne ani tak veľa. Ibaže z poctivej práce nikdy nebývajú veľké zisky a nikdy neprichádzajú rýchlo.

Ako poslanca mesta i člena dozornej rady Mestských lesov Banská Bystrica ma osobitne zaujíma cestovný ruch. A to už pekných pár rokov. Netajím sa, že keď zhruba pred deviatimi rokmi vyšla kniha Mestské lesy Banská Bystrica, bol som sklamaný z toho, že sa v nej nepísalo aj z hľadiska cestovného ruchu. Ibaže život ide ďalej, viackrát sme s riaditeľom spoločnosti Ing. Blažejom Možuchom na túto témy hovorili a posúvali sme sa krok za krokom.

Odvtedy pribudli v mestských lesoch desiatky kilometrov turistických chodníkov, cyklotrás, odvtedy sa zlepšil genofond zveri – lebo aj to je odborná práca, ktorú ovplyvňuje človek a pribudli chaty. Niekdajšie lesnícke búdy. Pred časom sa hovorilo, že ich netreba opravovať, lebo keď sa dostanú do dobrého stavu, pôjdu na predaj.

Zvolila sa iná filozofia. Nepredávať, ale zveľaďovať a využívať. Vďaka lepšiemu genofondu zveri sa výrazne zvýšil príjem z poľovníckej turistiky. A teda aj odvody mestu. Chodníky a cyklotrasy  stále intenzívnejšie využívajú aj Bystričania. Ale to je už trochu iná téma.

Boli i takí, ktorí pochybovali. Kto môže mať záujem o horské či poľovnícke chaty? Záchod drevený, voda zo studničky, autobatéria na dve tri LED žiarovky, žiadny mobilný signál, o internete ani nehovoriac. Dnes chcú ľudia all inclusive a wellness centrá. To je pravda. Ibaže pravda je aj to, že existuje i zážitkový turizmus. Tak ako mestský a kultúrny. Je to pomalá cesta, ale ide to.

Príjem z poľovníckej turistiky sa zvýšil aj vďaka slušnému ubytovaniu. Navyše, hľadači romantiky a trošky dobrodružstva si začali stále častejšie objednávať chaty. A tak za minulý rok to prinieslo už takmer 90.000 eur do pokladnice mestského podniku. Cez rôzne poplatky sa aj takto dostávajú peniaze k občanom. Lebo mestské lesy sú vlastne ich majetkom.

A zážitkový turizmus aj všeličo prináša. Ráno sa človek pozrie z okna a pred chatou sa pasie jeleň. Alebo tade prechádza diviak. Za životný zážitok jedna bratislavská rodina považuje to, že večer sa vybrala na toaletu, teda do dreveného záchoda a vo svetle lampy uvidela pred búdkou medveďa. Teda, ísť potme na záchod znamená svietiť si a trochu aj pobuchotať, aby bolo voľná cesta. Niekto to odmieta, inému sa takáto dovolenka páči.

Ako zarobiť ešte viac? Ďalšie dve chaty sú pripravené na opravu. Treba aktualizovať ponuku na stránke www.lesybb.sk. Treba dať ponuku i na ďalšie miesta, vrátane informačného centra. Oťukávanie a zahrievanie sa skončilo. Musí nastúpiť profesionalizácia.

V Chorvátsku, kúsok od Istrie sa tešia, ako sú u nás chránené medvede. Poľovať na ne sa chodí tam a nie na Slovensko. V našich mestských lesoch je 62 medveďov a medvedice majú dve i tri mladé. Aj to je perspektívny zdroj príjmov. Keby sa zmenil uhol pohľadu a nechceli by sme mať medveďov stále viac.

Podľa mňa dôjde postupne aj k rastu cien za ubytovanie. Inak, platia si aj všetci poľovníci, ba aj zamestnanci mestských lesov. Výnimky sa nerobia. To pripomínam hneď kvôli všelijakým kuvikom. A bude treba zaviesť zálohy kvôli tým, ktorí niečo rozbijú a zmiznú.

Inak, mestské lesy po občanoch mesta aj upratujú. Takú Laskomerskú dolinu, kam sa chodí na guláše, dokonca viackrát do roka. Keby to nerobili, už by sa tam dávno gulášovalo na smetisku. Ktovie, prečo sa niektorí ľudia tak správajú?

A ešte čosi. Sporadicky sa objavujú pokusy urobiť z toho poľovný revír a miesto len pre najbohatších. Ani riaditeľ, ani mesto to však nepripúšťajú. Kto si zaplatí, nech si poľuje. V rámci zákonov a predpisov. Svoje práva však musia mať aj lesníci a poľovníci, ktorí sa o revír starajú. Je to majetok občanov mesta, záujem je zveľaďovať ho a využívať, nie s ním kšeftovať.

Autor: Ľubomír Motyčka (lubomirmotycka), Foto: MsL BB

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka