Ľubomír Motyčka: Oslavy SNP, výlet a stretnutie s priateľmi

Blog
1 /

Obyčajne sa o dolinách píše, že dedinky v nich sú ovenčené horami. Pohronský Bukovec je horami priam obkľúčený. A kde túto obec nájdete?

Na ceste medzi Banskou Bystricou a Breznom. Blízko Brusna odbočíte smerom k južným svahom Nízkych Tatier. Pohronský Bukovec leží vlastne takmer na južnom úpätí Prašivej. Ale, dolina sa ešte nekončí. Približne po dvoch kilometroch za obcou je parkovisko, nechýbajú svojpomocne porobené altánky. A to všetko pri majestátnom pamätníku SNP.

No, dolina pokračuje a cesta stúpa. Po ďalšej necelej hodine prídete k obnoveným bunkrom. Nádherná krajina, nádherná dolina, výlet ako vyšitý. Odporúčam všetkým, ktorý hľadajú krásny kút Slovenska, ešte nepreplnený turistami. Cestou sa môžete zastaviť v obci a nabrať si miestnej kyselky. A pozrieť si ďalšie pamätníky.

O Pohronskom Bukovci môžeme teda pokojne písať ako o partizánskej obci. Poznali tu pomoc bojovníkom za slobodu, zabíjanie i vypálenie obce. A dnes si svoje tradície hrdo strážia.

V sobotu 26. augusta som si tam zašiel. Na miestne oslavy výročia SNP. Samozrejme, že nechýbali oficiálni hostia, no čo je pre mňa dôležité, nechýbali mladé rodiny. Niekedy som mal pocit, že je tam viac detí ako dospelých. Všetky s rodičmi a starými rodičmi.

V spravodajstve sa vraj patrí menovať najvýznamnejších hostí. Ja sa tomu vyhnem. Nakoniec, nepíšem správu, ale blog. Pre mňa boli najcennejší tí, ktorí prišli bez oficiálnych pozvánok. Lebo, slovenská rodina aj takto ukázala, aký je jej postoj k fašizmu a šíreniu nenávisti, či deštrukcie.

A mám aj súkromný postreh. Cítil som sa veľmi dobre. Ľudia boli priami a priateľskí.  S niektorými sme si rovno tykali, na rad prišlo aj kamarátske podávanie rúk, prehodili sme pár slov o živote, zistil som, akí sú tí domáci hrdí na areál, ktorí vybudovali. Pretože, sponzorské peniaze sú fajn, ale bez pracovitých rúk to nikdy nikde nejde. A ja mám pracovité ruky rád.

A tak môžem konštatovať. Poznal som len pár ľudí. A predsa som sa v Pohronskom Bukovci cítil ako medzi priateľmi. Okrem toho obec odporúčam zaradiť aj do programu na pekné poznávacie výlety. Ale, to sa už opakujem. Raz darmo, ak sa človek niekde cíti dobre, tak sa mu žiada niečo zopakovať.

Človek sa cestou miestami i poteší, že vďaka rozhodnutiu poslancov VUC je dosť veľká časť cesty opravená. Lepšie by bolo, keby celá, ale čo sa dá robiť…

 

 

 

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor

Miro Toman

Miro Toman