Daniel Karas: Fončorda a mesto potrebujú funkčný trojzáprah primátor – občania – poslanci

Blog
25 /

Od roku 2010 som poslancom mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici už druhé funkčné obdobie. Predsedám Komisii pre školstvo a šport, som členom komisie pre územný rozvoj a stal sa aj predsedom Dočasnej komisie MsZ na spracovanie návrhov volebných obvodov pre volebné obdobie 2018 – 2022.

Spolu s našou Občianskou radou som bojoval za  vznik  novej mestskej časti Fončorda so samostatným volebným obvodom. Zároveň  som sa podieľal sa na mnohých investičných akciách pre Fončordu i mesto Banská Bystrica.

Po ôsmich rokoch poslancovania v Banskobystrickom mestskom zastupiteľstve tvrdím, že spojenie primátor, občan  a poslanec  je najlepšia trojkombinácia  na vytváranie dobrých vecí pre mesto. Ak funguje komunikácia na tejto úrovni, iba tak sa môžeme posúvať dopredu. Myslím, že s primátorom Jánom Noskom a aktívnymi ľuďmi v Občianskej rade sa nám to za uplynulé štyri roky podarilo.

Tvrdím aj to, že komunálny poslanec nemá byť uviazaný k svojej stoličke a ukazovať sa len na zastupiteľstve či v médiách, ale musí riešiť každodenné problémy občanov priamo v teréne. Na to si ho predsa tí občania zvolili, nie pre nejaký honor či politickú slávu.

Ľudia na Fončorde má za tie roky poznajú. Kandidoval som za stranu SMER-SD, každodenne riešim praktické problémy mojich Fončorďanov, v zastupiteľstve zbytočne nepolitizujem a nepolitikárčim. Vždy sa môžem pozrieť priamo do tváre svojim voličom a skladať im účty svojej poslaneckej práce. Za poslanca by nemali hovoriť sľuby, lebo z tých sa nikto nenaje, ale konkrétne výsledky jeho práce pre občanov.

Za svoj najväčší vklad pre Fončordu a jej obyvateľov, okrem množstva nových investícií do ciest, chodníkov, základných a materských škôl, športovísk či detských ihrísk, považujem vznik samostatnej Fončorda, čo tejto mestskej časti historicky patrí. Som hrdý na to, že Fončorďania si prvýkrát od vzniku miestnej samosprávy po roku 1989 budú voliť skutočne svojich poslancov.

To je zároveň pre poslancov záväzok, aby ešte s väčšou vervou pracovali v zastupiteľstve, komisiách a hlavne v teréne medzi ľuďmi na rozvoji tejto novej mestskej časti. Aspoň ja to považujem za samozrejmosť.

Občas sa musím pousmiať, ako sa niektorí poslanci tvária pred občanmi, že pre nich pracujú do roztrhania tela, ale v skutočnosti sú to len mediálne bubliny. Napríklad beží medzi nimi súťaž o to, kto podá najviac interpelácií, teda dotazov na mestských úradníkov či primátora s upozornením na nejaký problém. Je to zdĺhavé a prakticky sa tým nič nerieši, ale pred voličmi to možno vyzerá zaujímavo.

Ja by som bol v tejto neoficiálnej súťaži asi posledný, pretože podávam interpelácie naozaj iba vo vážnych prípadoch. Radšej idem za príslušným úradníkom alebo primátorom a vyriešime daný problém hneď na mieste. Nechválim sa s tým, lebo mne stačí spokojnosť občanov, ktorým som pomohol.

Taktiež si všímam niektorých kolegov poslancov z opozičného tábora, ako z princípu bojujú proti každej väčšej investícii v meste, vrátane novej autobusovej stanice. Tá sa postavila aj proti ich vôli a príde mi trápne, keď občas stretnem v Terminali niektorého z nich na nákupoch. Aj takí vedia byť zástupcovia občanov, ktorí vodu kážu a víno pijú

Spomínam to preto, lebo nemám vo zvyku robiť v zastupiteľstve politiku, hoci som stranícky kandidát. Tú však robia tí, ktorí sa tvária ako nezávislí občianski aktivisti, ale v skutočnosti pracujú ako skrytá politická strana.

Mimochodom si myslím, že označenie kandidáta na poslanca ako  „nezávislý“ je nepresné a mätúce, pretože ak nekandiduje za politickú stranu, môže byť závislý od svojho sponzora či nejakej mimovládnej či súkromnej inštitúcie, pre ktorú pracuje a ktorej záujmy presadzuje. Správnejšie by bolo rozdeľovať kandidátov na straníkov a nestraníkov. Ale to ej len moja predvolebná úvaha…

Autor: Daniel Karas, Foto: ilustračné

Daniel Karas

Daniel Karas