Organizátori protestov „Za slušné Slovensko“ idú do komunálnych volieb ako politici

Blog
1 /

Neviem, či stačí dať si na tričko odznak „Som za slušné Slovensko“ a automaticky sa stávam slušným občanom. Ja tomu neverím. Najmä keď vidím, kto všetko ho nosí a čo v skutočnosti robí, tak to považujem tak trochu za znásilňovanie demokracie, ale proti gustu žiaden dišputát.

Po dlhšej odmlke sa v piatok podvečer schádza v Banskej Bystrici ďalšie protestné zhromaždenie „Za slušné Slovensko“, rovnako ako v Bratislave, Košiciach a niektorých ďalších mestách. Organizátorom v meste pod Urpínom je iniciatíva „Nie v našom meste“ a najnovšie aj „CKO – Centrum komunitného organizovania“, teda aktivisti. Už chýba len iniciatíva „Za Hron bez betónu“…

Hoci po verejnom tlaku vo vláde už skončili premiér Fico s ministrom vnútra Kaliňákom a odišiel aj policajný prezident Gašpar, ktorých mená figurovali medzi nežiaducimi osobami na zozname protestujúcich „slušných“ ľudí, mítingy pokračujú. Organizátorom akoby nevadilo, že z pôvodných tisícok ľudí časom prichádzajú na bystrické námestie iba stovky protivládnych demonštrantov. Mítingy totiž strácajú svoj pôvodný zmysel a menia sa na politické tribúny pre nespokojných s vládnou mocou.

Dôvodom, prečo sa opäť zídu „slušní“ Bystričania má byť , že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uplynuli štyri mesiace a do dnešného dňa nepoznáme meno vraha ani objednávateľov. Ale hlavne to, že v piatok 22. júna 2018 uplynú tri mesiace odvtedy, ako bola vymenovaná vláda Petra Pellegriniho a podľa „slušných“ občanov za ten čas vraj neprišlo k žiadnej zásadnej zmene či vôbec snahe o túto zmenu. 

Začínam pochybovať, či organizátorom protestov ešte ide v prvom rade o uctenie si pamiatky dvoch zavraždených mladých ľudí a ich odkazu pre našu spoločnosť,  pretože už sa z toho stalo viac či menej obyčajné politikárčenie.  Vo všetkých európskych demokraciách však platí, že politika sa nerobí na ulici, ale v parlamente.    

Nuž neviem, asi som „neslušný“ a žijem v inej krajine ako tí „slušní“, lebo to vidím a vnímam  inak. Sme normálna demokratická krajina ako ktorákoľvek iná v Európskej únii, máme svoje problémy, ale ak niekto nechce vidieť tie pozitívne zmeny, ktoré sa na Slovensku počas uplynulých troch mesiacov udiali a stále dejú, tak si účelovo lepí čiernu pásku na oči a počúva len to, čomu chce veriť a presviedčať o tom tých ostatných „slušných“. Zázraky predsa nikto a nikde neurobí na počkanie, tobôž nie vláda či parlament. 

Mám pocit, akoby „slušným“ občanom organizujúcim protesty mimo Bratislavy postupne dochádzala politická munícia a obávajú sa, že nebudú mať čo ponúknuť ľuďom v novembrových komunálnych voľbách, do ktorých sa podľa vyjadrení bratislavských organizátorov chystá v regiónoch kandidovať niekoľko desiatok z nich ako „nezávislí“. Tak treba udržiavať oheň prichádzajúci z hlavného mesta  a dúchať do pahreby čo to dá.

Akurát neviem, či protivládne témy z veľkej politiky sú tým pravým orechovým pre občanov Banskej Bystrice, ktorí by chceli vidieť skôr riešenie ich každodenných problémov, ako sú bezpečné cesty a chodníky, dostatok parkovacích miest, fungujúca MHD a komunálne služby, pokosená tráva či nové detské ihriská. O tom však námestia „Za slušné Slovensko“ (aspoň zatiaľ) nie sú a ktovie či aj vôbec budú.

Pokus bystrických aktivistov priživiť sa na kritike protipovodňových opatrení pre Banskú Bystricu ide skôr proti záujmom občanov, revitalizácia mestského parku je asi slabou témou. Primátor Nosko nemá za sebou nejaké povšimnutia hodné kauzy (skôr úspechy) a mestu sa darí, tak zostávajú len protivládne témy.

Je zvláštne a podľa mňa aj mätúce, že „slušní“ ľudia z mimovládok sa pustili do politiky a zabudli na svoje pôvodné poslanie pôsobiť v treťom mimovládnom sektore kontrolujúc prácu politikov a robiac užitočné veci pre ľudí v tých oblastiach, kde to nestíha štát.

Pravdou je, že zákon umožňuje v komunálnych voľbách kandidovať za poslancov mestských zastupiteľstiev či primátorov aj nestraníkom. Tvária sa, že s politikmi nemajú nič spoločné, ibaže v skutočnosti  sa nimi na komunálnej úrovni práve stávajú.

Naďalej sa nazývajú „nezávislými“ občianskymi aktivistami, hoci onedlho budú presne takými istými politikmi ako stranícki kandidáti. Jednoducho vodu kážu a víno pijú. Zatiaľ je to na Slovensku populárne, ale otázkou zostáva,  dokedy im to vydrží a ako bude vyzerať ich politická zodpovednosť po komunálnych voľbách…

Ale tam ešte nie sme, iba to do tohto bodu nebadane postupnými krokmi smeruje a kryštalizuje sa. Kto chce, vidí skutočnosť aká je, kto ju nechce vidieť, tak si ju prispôsobí do virtuálnej reality. Tým nechcem povedať, že ľudia nemajú protestovať proti akejkoľvek vláde, keď sa im niečo nepozdáva, o tom je predsa sloboda slova. Ide len o ten motív a spôsob komunikácie.

Snažil som sa pomenovať moje výhrady voči osobnej politickej (ne)zodpovednosti „slušných“ občanov zo strany mimovládneho sektora. Vyvolávanie negatívnej davovej psychózy ako politickej pracovnej metódy prenechám radšej na slovo vzatému odborníkovi MUDr. Ludvíkovi Nábělkovi…

Dovetok

Napokon som sa predsa len bol pozrieť v piatok o šiestej na banskobystrickom Námestí SNP  ako vyzerá júnové protestné zhromaždenie „slušných“ Bystričanov. Neprekvapilo ma, čo som videl. Prišlo sotva dvesto ľudí , ktorí si okrem iných rečníkov vypočuli politické prejavy Hirt, Strmeňovej a Pohleho stojacich aj za iniciatívou Za Hron bez betónu či za petíciou za zastavenia výstavby protipovodňových opatrení v Banskej Bystrici.

Pravdupovediac úroveň bystrických protestných mítingov „Za slušné Slovensko“ výrazne klesá, čomu zodpovedá aj nízka účasť občanov. Ten piatkový skončil po polhodine… 

Autor: Miro Toman , Foto: ilustračné a FB

Miro Toman