Anastasia Kuzminová je už na Slovensku a myslí na zisk veľkého glóbusu

ŠPORT
12 /

Najúspešnejšia slovenská biatlonistka, členka banskobystrickej Dukly žijúca pod Urpínom Anastasia Kuzminová je už na Slovensku. Držiteľka jednej zlatej a dvoch strieborných medailí z biatlonových súťaží na zimnej olympiáde v Pjongčangu cestovala z Južnej Kórey na viedenské letisko Schwechat 27 hodín a po ceste do Banskej Bystrice sa zastavila na tlačovom brífingu v Bratislave.

Našu Nasťu privítali už na letisku s kyticami Duklisti aj s jej riaditeľom Romanom Benčíkom, nechýbali ani fanúšikovia. Následne sa naša šesťnásobná olympijská medailistka presunula do Bratislavy, kde novinárom povedala:

„Radosť sa mieša s únavou. Ďakujem za krásne privítanie, ako aj všetky gratulácie. Už však ledva rozprávam, organizmus sa nedá oklamať. Neviem sa dočkať príchodu domov, hoci sa to udeje v pokročilých večerných hodinách, moje deti Jelisej a Olivia už budú spať. Boli sme s nimi na diaľku v kontakte každý deň toho odlúčenia. S výnimkou povinností, ktoré sa nedajú obísť, strávim najbližších niekoľko dní s rodinou, ale zároveň predsa len už musím myslieť aj na prípravu na záverečné tri kolá Svetového pohára.“

Naša 33 – ročná naturalizovaná Banskobystričanka je v súčasnosti v hodnotení celkového poradia Svetového pohára na druhej pozícii za Fínkou Kaisou Mäkäräinenovou. Čo si aj patrične uvedomuje. Chce totiž zabojovať o veľký glóbus. Na brífingu k tomu uviedla:

„Výsledky z olympiády sú pred marcovými ´sveťákmi´ povzbudivé, len škoda, že sa nerátajú do seriálu. Aj v tomto sú zimné olympijské hry výnimočné. Je však priaznivým signálom, že bežecky som napriek rastúcej vyčerpanosti bola v Pjongčangu jednotkou. Zažívam naozaj životnú sezónu a teší ma, že sa to potvrdili aj na tomto najvýznamnejšom podujatí. Pre mňa je hlavne dobrým signálom to, že počas všetkých mojich súťaži na olympiáde som mala najrýchlejšie bežecké časy. Som teda odhodlaná zabojovať o celkové víťazstvo vo svetovom pohári.“

Anastasia Kuzminová získala na ZOH 2018 zlato v pretekoch s hromadným štartom, striebro brala najprv zo stíhačky a potom z vytrvalostných pretekov. Veľmi emotívne prežívala chvíle, keď jej dávali na krk medaily, hlavne zlatú, čo ani netajila:

„Keď som stála na tom druhom stupienku a pozerala som sa na vlajky, hovorila som si, aké by bolo krásne, ak by tá naša slovenská vystúpala až na vrchol. Sen sa mi splnil. Dokonca som vďaka náskoku mohla s vlajkou ísť záverečné metre už priamo na trati ´mass-štartu´. Pred ceremoniálom som si opakovala: ´Nasťa, len sa nerozplač, len sa nerozplač!´ To sa však nedalo… Viete, medaily sú cenné, ale mňa najviac teší, že môžem prinášať ľuďom pozitívne emócie.“

Rodáčka z ruského Ťumeňu žijúca v našom meste pod Urpínom sa nechcela vyjadrovať o konci svojej športovej kariéry, ale upriamila pozornosť na pokračovateľky – kolegyne z reprezentácie i týmito slovami:

„Musím všetky baby pochváliť za podiel na veľmi peknom piatom mieste našej štafety. Som veľmi rada, že Paulína Fialková sa po tej nepríjemnej situácii z mix štafety vzchopila. Neskutočne ma potešilo i to, že Terézia Poliaková predviedla svoj najlepší výkon práve v ženskej štafete. Všetkých príjemne prekvapila. Podržala nás Ivona Fialková, ktorá na poslednom úseku išla nádherne.“

Autor: (job), Foto: Zdroj TASR