Chris Froome má iný dopingový meter, ako Roman Kreuziger či Matej Tóth?

ŠPORT
2 /

Britský cyklista Chris Froome mal počas tohtoročnej Vuelty, ktorú ovládol, pozitívny dopingový test. Štvornásobnému víťazovi Tour de France zistili dvojnásobne zvýšenú koncentráciu salbutamolu, ktorý sa používa na liečbu astmy. Medzinárodná cyklistická únia (UCI) ho zatiaľ nesuspendovala, čaká na jeho vysvetlenie.

Prípad Froome

Chris Froome poskytol médiám vyhlásenie, v ktorom uviedol:

„UCI má plné právo na to, aby skúmala a analyzovala výsledky dopingových testov. Jej predstaviteľom poskytnem všetky potrebné informácie, ktoré budú odo mňa žiadať. Je všeobecne známe, že mám astmu a dobre viem, aké sú pravidlá UCI. Na liečbu symptómov môjho ochorenia používam inhalátor. Je mi jasné, že ma budú testovať vždy, keď mám na významných pretekoch sebe žlté tričko pre vedúceho pretekára.“

Nič proti tomuto fenomenálnemu cyklistovi, ibaže v tejto súvislosti si Česi i Slováci nevdojak spomenú na prípady dvoch svojich vynikajúcich športovcov, voči ktorým už pri prvom podozrení boli antidopingoví komisári nekompromisní a okamžite im zastavili športovú činnosť.

Môžeme spomenúť aj mimodopingový prípad nášho cyklistického šampióna Petra Sagana v drese tímu Bora hansgrohe, ktorého vedenie tohtoročnej Tour de France vylúčilo z pretekov po kolízii s Britom Markom Cavendishom, hoci ju nezapríčinil. Sagan nemohol obhajovať zelený dres a s trpkosťou odstúpil z pretekov, ktoré zhodou okolností vyhral Chris Froome.

Až nedávno o jeho nevine rozhodol arbitrážny súd, ale ten mu už stratené preteky o zelený dres na Tour de France nevráti.  Určitou satisfakciou pre Petra mohol byť azda len zisk tretieho dúhového dresu majstra sveta na septembrových cyklistických MS v nórskom Bergene…

Prípad Kreuziger

Medzinárodná cyklistická únia (UCI) ho v júni 2013 upozornila na odchýlky v biologickom pase z rokov 2011 a 2012, keď jazdil za tím Astana. UCI mu okamžite pozastavila činnosť a suspendovala ho bez pozitívneho dopingového nálezu. Vtedy 28 – ročný špičkový pretekár tak mohol iba trénovať a dúfať, že sa celá záležitosť čoskoro vyrieši.

Český cyklista si najal dvoch nezávislých expertov, ktorí mali všetky pochybnosti vyvrátiť. Obaja potvrdili, že odchýlky neboli spôsobené dopingom. UCI to však nestačilo.

Roman Kreuziger sa bránil tým, že trpí zníženou funkciou štítnej žľazy a podstupuje hormonálnu terapiu, ktorá má vplyv na krvotvorbu. Ani to nepomohlo.

Napokon si musel najať uznávaného právnika Jana Šťovíčka, ktorý ho obhajoval na  Športovom arbitrážnom súde v Lausanne. Naň sa odvolali UCI i Svetová antidopingová agentúra (WADA), ale k pojednávaniu nakoniec nedošlo, lebo spomenuté subjekty svoje obvinenia stiahli.

Celý proces trval dva roky, počas ktorých Kreuziger v najlepšom športovom veku miesto pretekania musel hájiť svoje dobré meno na súde. UCI ani WADA sa mu ani len neospravedlnili. 31 – ročný Kreuziger jazdil potom chvíľu s Petrom Saganom v drese Tinkoff – Saxo a teraz je v tíme Orica – Scott.

Prípad Tóth

Nášho olympijského víťaza v chôdzi na 50 km Mateja Tótha zastihla správa o podozrení z dopingu  v plnej príprave na tohtoročné augustové MS v Londýne, kde mal obhajovať zlato spred dvoch rokov z Pekingu.

Dôvodom bola  nízka hladina hemoglobínu v antidopingovej vzorke odobratej 4. mája 2016. Bola to jediná z 24 vzoriek, ktoré mu pre potreby sledovania krvného obrazu v biologickom pase športovca odobrali v období rokov 2009 – 2016, s hodnotou mimo vymedzeného rámca.

Na základe tejto jedinej odchýlky, navyše len tesnej, experti IAAF obvinili 34 – ročného chodca banskobystrickej Dukly z krvného dopingu. To bol pre nášho atléta, ktorý je známy poctivým prístupom k športu a vždy odsudzoval doping, doslova psychologický šok. Okamžite mu zastavili činnosť a miesto pretekov mohol Matej iba trénovať a pripravovať si podklady na svoju obhajobu s vysvetlením odchýlok v biologickom pase.

Podobne ako u Romana Kreuzigera išlo iba o podozrenie z dopingu, hoci žiadne zakázané látky v krvi sa u Tótha nenašli. Disciplinárna komisia Slovenského atletického zväzu preskúmala nielen Matejom Tóthom dodaný 250 – stranový materiál s 25 prílohami od 7 odborníkov v oblasti hematológie a metabolomiky zo 6 krajín, ale nechala si vypracovať vlastné posudky.

DK SAZ 4. októbra tohto roku v Bratislave rozhodla, že Banskobystričan Matej Tóth neporušil antidopingové pravidlá a zrušila mu dočasný dištanc, ktorý mu v júni udelila IAAF. V nedeľu 3. decembra o polnoci uplynula 45 – dňová lehota na vyjadrenie sa IAAF k verdiktu, avšak Medzinárodná asociácia atletických federácií v rámci svojich pravidiel využila možnosť predĺženia lehoty o ďalšie dva týždne.

Matej Tóth k tomu uviedol:

„Dôvod tohto kroku je, že IAAF doteraz nedostala vyjadrenie svojho panela expertov – IAAF Doping Review Board – ktorý posudzuje môj prípad. V liste z IAAF je taktiež uvedené, že hraničný termín, do ktorého sa musia vyjadriť, je 18. december 2017.“

Ak sa IAAF a jej panel expertov nestotožní s vysvetleniami poskytnutými Matejom Tóthom, môže sa riadiaci orgán svetovej atletiky ešte obrátiť na Športový arbitrážny súd.

V tejto súvislosti  obhajca Romana Kreuzigera Jan Šťovíček, ktorého prípad je veľmi podobný Matejovmu, poznamenal:

„Spoločným menovateľom oboch prípadov sú nezrovnalosti v biologickom pase. Považujem ho za výborný nástroj pre boj s dopingom, ale nie úplne spravodlivý, pretože  nevie vziať do úvahy, že telo každého športovca funguje inak. Biologický pas nevie reagovať na zmeny v metabolizme, prípadne na hormonálne zmeny, ktoré môžu mať pôvod v nejakom skrytom zdravotnom probléme.

K šanciam Mateja Tótha uspieť na IAAF Šťovíček  dodal:

„Podozrenie nie je dôkaz. Nemôže byť predsa trestaný športovec, ktorý nedopoval. Aj keby šlo len o jedného čistého zo stovky podozrivých, oplatí sa za správnu vec bojovať. Čím väčšie autority sa k prípadu vyjadria, tým má športovec silnejšie a presvedčivejšie argumenty. Roman ich také mal, jednoznačne sa zaňho postavila aj rozhodcovská komisia Českého olympijského výboru. Pre UCI a WADU to nestačilo, preto sa obrátili na Športový arbitrážny súd.“

Záver

 Na uvedených prípadoch podozrení z dopingu známych športovcov zaráža jedna vec. Hoci u Brita našli antidopingoví komisári v krvi zakázanú látku, až do vysvetlenia tohto nálezu môže pretekať. U Čecha a Slováka objavili iba nezrovnalosti v biologickom pase bez nájdenia zakázaných látok v krvi, ale obom okamžite zastavili športovú činnosť a suspendovali na dobu neurčitú (u Kreuzigera to trvalo dva roky, u Tótha zatiaľ pol roka).

Nemusíme byť odborníkmi na doping, aby sme nevideli ten do očí bijúci rozdiel prístupu antidopingových komisárov a športových federácií k pretekárovi zo západu a tým zo strednej či východnej Európy (nespomíname ruských športovcov). Je to náhoda či nerovnaký meter? Niečo tu nie je v poriadku…

Autor: (tom), Foto: ilustračné